Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Vlci z Mercy Falls #1 - Triaška (Maggie Stiefvater)

15. októbra 2013

RECENZIA | Vlci z Mercy Falls #1 - Triaška (Maggie Stiefvater)


Príbeh sa začína tam, keď malú Grace napadli vlci a pohrýzli ju. Jeden žltooký vlk zo svorky ju však zachránil. Nemôže na jeho oči zabudnúť najmä preto, lebo sa do nich od toho dňa celých šesť rokov díva. Žltooký vlk ju na kraji lesa pozoruje stále okrem letných mesiacov - vtedy akoby sa vyparili všetci vlci. Grace tomu nerozumie, no potom sa rozšíri správa, že vlci zabili študenta a jeho otec spustí poľovačku. Z lesa sa ozývajú výstrely a Grace je zúfalá, lebo nevie, ako má zachrániť toho svojho vlka. Na terase pri dome ju však čaká prekvapenie - nájde tam postreleného chalana, Sama, so žltými očami, ktoré sa nedajú pomýliť.

K príbehu úplne sedí aj každý detail obálky - zátišie lesa v chladných modrých odtieňoch, vlk so zvýraznenými očami, ako pozoruje spoza stromu, červená škvrna na bielom papieri. Pod prebalom je kniha tiež ozdobená. A názov Triaška presne vystihuje tento prvý diel.

Mám rada knihy, ktoré sa niečím líšia a tu ma zaujal zvláštny štýl písania kapitol. Ešte som nevidela knihu, v ktorej by pri každej kapitole bola napísaná teplota v stupňoch Celzia. Keď som na začiatku niektorej kapitoly videla mínusové teploty ako -6 °C, hovorila som si: Čo ak sa Sam v tejto kapitole premení na vlka? Jeho premeny totiž závisia od teploty. Zima = vlk, teplo = človek. A čím viac rokov sa vlkolaci premieňajú, tým väčšmi sa približujú k tomu, že naspäť sa už nepremenia vôbec. Práve to budú riešiť Grace a Sam, pretože ako sa zdá, toto je Samov posledný ľudský rok.




Ďalším zaujímavým bodom v štýle písania je striedanie pohľadov. Ja som mala radšej asi Samove pohľady na vec - jeho spomínanie na minulosť. Veľmi sa mi páčili aj autorkine opisy gest, pohybov rúk a tela atď. Všetko som si to vedela reálne a živo predstaviť a zvýrazňovalo to pocity postáv.

Knihe nechýbal ani úžasný zmysel pre humor, nad knihou som sa niekedy smiala ako tichý blázon. :D Grace a Sam dokázali byť dosť ironickí, ale ani jeden z nich nemal na Isabel, ktorá mi veľmi pripomínala Afroditu z knižnej série Škola noci. Namyslená, chladná, ironická, jedna hláška za druhou, ale predsa verná a správna. Obľúbila som si ju a teším sa na ňu v ďalších častiach. Dúfam, že v nich dostane viac priestoru.

Čo sa týka Grace ako hlavnej postavy, mala som ju rada. Bola rozvážna, normálna a vedela sa postarať sama o seba. Miesto toho, aby sa neskôr zosypala, uzavrela do seba a stala sa z nej chodiaca mátoha bez života (ako väčšina hrdiniek bez ich hrdinu), ona roztrieska gitaru o stôl a... zosype sa až potom. :D Ale iba na chvíľu. :D A Sam bol... neviem, napadá mi pri ňom slovo sladký. Mala som rada jeho príbehy, jeho vnímanie Grace a názory. Dosť ma prekvapilo, keď som si prečítala, že má čierne vlasy na spôsob emo. Ja som si ho automaticky predstavila ako blond chalana a preto sa mi tu páčila aj táto odlišnosť od iných (YA) kníh - že to bol obyčajný chalan a nie dokonale úžasná grécka socha. A láska medzi Samom a Grace bola nežná. To je slovo, ktoré mi pri nej napadá. Veď aká iná môže byť láska, ktorá čakala celých šesť rokov na prvý dotyk, prvé slovo?




Keď som túto knihu začala čítať, už pri prvých stranách som si povedala, že táto kniha je jedna z najkrajších, aké som kedy čítala. Bolo to pri scéne v kníhkupectve zo Samovho pohľadu. Ďalšou mojou obľúbenou bolo úplne obyčajné spoločné varenie Grace, Sama a Isabel. A mojou treťou obľúbenou scénou bolo, keď Grace prvýkrát zachránila Sama pred premenou. Vtedy mi tuhla krv v žilách - mne by teda vôbec nenapadlo spraviť to, čo Grace. Vlastne, tie prvé dve scény boli celkom jednoduché, ale práve to bolo na nich to nádherné - autorka ich svojím opisom spravila výnimočnými.

Triaške podľa mňa teda nechýbalo nič. Záver bol krásny, ale bol tak 50 na 50 - tomu, komu sa už nebude chcieť čítať ďalšie dve časti, bude stačiť, lebo bol viac-menej uzavretý. Kniha však v závere načrtla aj pár nejasností, takže ja som na pokračovanie zvedavá a okrem toho - ešte sa mi nechce lúčiť so Samom, Grace a ostatnými postavami.
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)