Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Atlantída #1 - Slza (Lauren Kate)

18. augusta 2014

RECENZIA | Atlantída #1 - Slza (Lauren Kate)



Po moste na ceste k letisku sa vezie dcéra a matka. Eureka s mamou netuší, že za chvíľu ich auto zhodí do mora obrovská vlna. Pri tejto zdanlivej nehode zvláštnym spôsobom prežije iba Eureka. Po prebudení si nedokáže spomenúť, ako sa dostala na breh a jej mama nie. Prežíva za Dianou veľký smútok, ktorý však vyjadruje iba uzatváraním sa do seba a pokusom o samovraždu. Žiadne slzy. Eureka za celý svoj život, odkedy bola malá, nikdy neplakala, pretože mama jej to prísne zakázala. Jej jedinou oporou sú jej priatelia Brooks a Cat. Eureka neskôr zistí, že Diana má pre ňu veľmi zvláštne dedičstvo - predmety, ktorým nerozumie. Raz za čudných okolností však stretne ešte čudnejšieho chlapca Andera a ten jej pomôže zistiť, kto vlastne je a čo znamenajú všetky tie odkazy od Diany, o ktorej postupne zisťuje, že jej tajila veľa vecí.


Poznámka zo zákulisia: Eureka to musela mať fakt ťažké, pretože keď som čítala túto knihu, raz moja mamina v kuchyni krájala veľa cibule a mne sa išli oči vyplakať, čo ma štípali a nemohla som čítať. Takže k rade „nikdy nevyroň jedinú slzu“ by som ešte pridala „nikdy nekrájaj cibuľu“. Pozor na to!

Keď som začala čítať túto knihu, ako prvé som si pomyslela, že aj keby som nepoznala meno jej autorky, okamžite by som vedela, že ju musela napísať jedine Lauren Kate. Od začiatku totiž cítiť jej nepopierateľný štýl písania, ktorý síce obsahuje veľa opisov prostredia, ale tie sú také pekné, že mi neprekážali. Proste ku Laureniným knihám patria. Jediné, nad čím som prekrúcala očami, boli opisy miest - myslím tým niečo ako „idem po tej ulici, východne od toho kopca, popri tej rieke a po pár metroch odbočím na tú cestu...“ atď. Pripadalo mi to, akoby som počúvala GPS navigáciu či sledovala Google mapy, ale našťastie toho bolo v druhej polovici už menej.




Zo začiatku som si tiež nevedela predstaviť niektoré situácie, pretože na mňa pôsobili nereálne. Najmä niektoré rozhovory boli pre mňa mätúce a nezmyselné odveci. Ja by som sa v živote s nikým takto rozprávať nemohla. Myslím tým dialógy medzi Eurekou a terapeutkou a Brooksom - obzvlášť pri tých s Brooksom som sa len pýtala o čom to furt tára. Síce sa na konci vysvetlilo, prečo bol taký divný a celkom to chápem, ten nápad sa mi aj páči, ale pred týmto zistením som ho proste vnímala takto.




Na druhej strane na mňa v knihe príjemne pôsobili malé, nenápadné kresťanské vsuvky. Tiež sa mi veľmi páčili rôzne detaily zo života postáv, ktoré sa v príbehu objavovali ako také malé záblesky. Nijako síce nevplývali na dej, ale Lauren vymyslela a dala si záležať na kadejakých spomienkach a drobnostiach, ktoré mi o postavách povedali viac. Proste tam neboli len tak nahádzané, ale naozaj žili svoje životy a mali svoju minulosť.




Avšak pokulhávali charaktery hlavného páru. Tu som videla a cítila veľkú podobnosť s Laureninou predchádzajúcou sériou a jej prvým dielom Pád. Eureka bola ako Luce, Ander ako Daniel. Dievča utrápené smútkom, ktorému nik nerozumie a tajomný chlapec, ktorý ju sleduje už od narodenia, vie o nej všetko a nevedno prečo ju tak priťahuje. Ich stretnutie bolo asi také, že Eureka zažila už druhú autonehodu v priebehu niekoľkých mesiacov (hoci už nie takú vážnu, ako bola tá prvá) a ona si doškriabaná, len pred chvíľou vyhrabaná spod airbagu hneď všimne, ako Anderovi vidno svaly na hrudi. A mínusový bod u mňa mala aj za to, keď otca a nevlastnú matku (ktorá jej vôbec nič také strašné neurobila) v duchu nazvala obludami. Ale zase si ma získala tým, ako mala úprimne rada svojich nevlastných súrodencov - malé dvojčatká. Ander sa tam dokopy objavil asi 6-krát, takže asi toľko o ňom. Ale inak mi tieto dve postavy nejako neprekážali - len dúfam, že sa im Lauren v ďalšej časti povenuje viac.




Čo sa týka tej zápletky okolo Eurekinej slzy a strateného ostrova Atlantídy... kiežby tam toho bolo viac. Lauren by sa už mohla poučiť, že posledných 90 strán akcie, zvratov a informácií nestačí. Vyše polovicu knihy bola tá Atlantída naozaj stratená. :D Chcem menej Eurekinho žiaľu, divných rozhovorov s Brooksom a viac Atlantídy. Ale Lauren mi prichystala aj pár šokov, kedy som len zhíkla a vyvalila oči. A kupodivu mohol za to aj Brooks. V živote by mi nenapadlo, že povie to, čo povedal... Ale najlepšími postavami boli aj tak Eurekina mama Diana a Madam Blavatská. Hlavne Diana mala skvelý charakter a veľmi ma zaujala. Postava, ktorá v celej knihe vlastne ani vôbec nevystupovala (boli tam iba spomienky na ňu), bola najviac prepracovaná. Super, to sa Lauren teda podarilo. :D




Od tejto knihy som neočakávala veľa, pretože po piatich predchádzajúcich knihách Lauren už poznám, takže ma ani nemohla sklamať. Vlastne som dostala všetko, čo som čakala. Pri knižkách od Lauren je zvláštne, že hoci vnímam ich nedostatky, aj tak sa mi čítajú dobre a napokon sa mi aj páčia.


Za recenzný výtlačok tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť na Bux.sk.

21 komentárov:

  1. Ach, krásne fotky - zase raz.:)
    Kniha by asi nebola nič pre mňa, nepáčila sa mi už Laurenina kniha Pád a romantika v podobnom štýle (čo som vydedukovala z iných recenzií, nebola práve uveriteľná), málo Atlantídy, opisy... No neláka ma to. Na druhej strane, nápad je skutočne zaujímavý, prepracované vedľajšie postavy sa cenia a tie kresťanské náznaky by sa mi tiež zrejme páčili.:)
    Inak, skvelá poznámka s tým krájaním cibule.:DDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) No hej, tá romantika bola akoby nasilu, ale zase Eureka aspoň na konci uznala, že nie je možné aby ho ľúbila keď ho sotva pozná. Za to mala u mňa ďalší plus.

      Na cibule sa vždy zabúda. :D

      Odstrániť
  2. Zaujímavá recenzia. Toľko "kritiky" a predsa ma to láka... Tuším vieš dobre vystihnúť tvoj pocit z knihy - a to aj v prípade, že je dosť rozporuplný. :)
    Ak túto knihu uvidím v knižnici, asi si ju požičiam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Snažila som sa vypísať všetky klady ale aj chyby, ktoré som v knihe cítila. :)

      Odstrániť
  3. Krásne fotky (čím fotíš?) a zaujímavá recenzia, sama knižku teraz čítam a aj keď som na začiatku, zdá sa mi trochu depresívna :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Foťákom. :D Ale nie, zrkadlovkou. :) A ďakujem. :) Mne moc depresívna ani nepripadala, pretože autorka sa zamerala skôr na to, že Eureku nik nechápe.

      Odstrániť
  4. ... vďaka za recenziu, ktorá ma vniesla do Tvojho prežívania pri čítaní knihy. Bolo to pre mňa obohatením. ... a vďaka za ozaj milé fotky :)

    ... a ... vďaka za každú slzu, ktorú trpiace srdce mohlo vyplakať. Slzu vnímam ako láskavú milosť udelenú trpiacemu srdcu. ... a slza i obmýva ... obmýva nielen rany hojivou silou ale i oči, oči, aby lepšie a hlbšie videli. Tak to vnímam.
    Pa :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Áno, slzy sú dôležité, akoby so sebou vyplavili všetku ťarchu... Ale treba myslieť aj na chvíle radosti, kedy plačeme od smiechu či šťastia. :)
      Pa :)

      Odstrániť
  5. Mne sa kniha páčila napriek tomu, že obsahovala kopu vecí, ktoré nemám rada :) Neviem ako to tá Lauren robí, ale jej knihy mám proste veľmi rada :)
    Veľmi pekné fotky, obzvlášť tá ležiaca zboku, kde je len tá levanduľa :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Isto, je to veľmi zvláštne. Aj ja to tak pri jej knihách vnímam, hoci Padlí anjeli nepatria medzi moje najobľúbenejšie série ako u teba. Ale tá séria sa mi páči, zachránil ju 3. a 4. diel. :D
      Ďakujem. :)

      Odstrániť
  6. Pridávam sa k fanúšikom tvojich fotiek :-)...sú skutočne nádherné.Pekná recenzia,dozvedela som sa,čo môžem čakať,ale aj tak by som po nej nesiahla.Mňa už YA nepriťahujú,takže asi aj preto.Hoci kvôli tej obálke by som ju aj chcela mať doma,ale poučila som sa,že nie je všetko zlato čo sa blyští.Tak si radšej pošetrím na iné knižky :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, si milá. :) ... Tak pošetri a potom pomíňaj. :D

      Odstrániť
  7. Krásne fotky! :) Ja by som si ju rada prečítala už len preto, aby som porovnala ako sa autorke darilo s inou knihou ako je Pád. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ja som z knihy zmätená. Páčila sa mi, ale zároveň sa tam našlo dosť vecí, ktoré mi vadili. Asi to dopadne ako pri Páde. V druhej časti sa rozhodnem, či budem pokračovať, alebo nie :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to sme už tuším tri. :D ... Ty si nečítala 3. a 4. diel PA? :O Chápem, že ťa druhý diel totálne odradil pokračovať, ten bol fakt strašný, ale posledné dva boli super a oplatilo sa kvôli nim čítať ďalej - najmä kvôli trojke a celkovému záveru série. Ja som rada, že som ju dočítala. :D

      Odstrániť
    2. Nie, nebavila ma už ani dvojka a zvyšné som nečítala preto, lebo mi povedali, že je to ešte nudnejšie. Takže jednotku a dvojku som už predala :D na čo mi budú dve časti? :D
      Inak mňa ten záver ani moc nezaujíma, ak sa mám priznať. Ako sa to skončilo? :D

      Odstrániť
    3. Neboli nudné... Dobre, štvorka możno trochu hej, ale trojka bola najlepšia. :) Niektorým sa koniec nepáčil, ale pre mňa bol super. Tu ti také obrovské spoilery napísať nemôžem. :D

      Odstrániť
    4. Na trojku mi povedali, že vraj bola najnudnejšia zo série :D :D :D
      Ale ty si teda :D Inak všimla som si, že si sa zjavila na GR :D napíš mi tie spoilery do správy. Som zvedavá, ako sa to skončilo, len sa mi to vôbec nechce čítať :D

      Odstrániť
    5. Nebola... :D Ale hej, začala som tam strašiť. :D Jasné, napíšem ti to, keď chceš. Možno ťa to navnadí pokračovať v čítaní. :)

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)