Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Mandľovník (Michelle Cohen Corasanti)

19. októbra 2014

RECENZIA | Mandľovník (Michelle Cohen Corasanti)



Mandľovník zachytáva život malého chlapca Ichmada, ktorý je Palestínčan a preto to s rodinou vôbec nemá ľahké. Hoci žijú na svojom rodnom území, pre všetkých platia tvrdé pravidlá Izraelu. Pod jeho vládou a v ťažkých podmienkach sa snažia žiť, ako najlepšie môžu. Všetko sa ešte zhorší jednou udalosťou a celé bremeno hlavy rodiny ostane ležať na pleciach Ichmadovi. Jeho rodina dostáva skúšku za skúškou, úder za úderom - ale nevzdávajú sa. A najmä Ichmad nie. Dal svojmu otcovi sľub, že v živote niečo dokáže. So svojím bystrým a múdrym rozumom a silnou vôľou sa mu na tvrdej ceste vzdelania otvára nový svet a šance na lepší život, aký si zaslúži každý človek na zemi.

Sedemročná skúsenosť autorky v Izraeli ju priviedla k tomu, aby o všetkom, čo sa dozvedela napísala túto knihu. Aby skutočnú pravdu vedelo čo najviac ľudí. Ja som o vzťahoch medzi palestínskym a izraelským národom nemala žiadne informácie, ale teraz som sa toho dozvedela viac než dosť. Niekedy sa mi nechcelo ani veriť, akí krutí sú ľudia schopní byť a na druhej strane, ako tiež vedia v sebe nájsť silu, keď toľké zverstvá a neľudské životné podmienky dokážu zvládnuť.




Tak, ako hneď na začiatku, tak ani po zvyšok knihy sa autorka s nami nemaznala a opisovala všetko otvorene, bez príkras. Niekomu to možno prekážať nebude, ale mne sa to nepáčilo. Niekedy to na mňa pôsobilo priveľmi hrubo, drsne a bez citu. Viem, že autorka tak chcela čo najviac zdôrazniť a podčiarknuť pravú realitu, ktorú zažila na vlastnej koži, ale kniha tým pre mňa strácala tú akúsi inšpiratívnosť.

Ak nerátam prvú kapitolu, tak sa mi kniha zo začiatku čítala dobre. Bolo to pekné, spoznávala som hlavné postavy, kultúru... ale trvalo to veľmi krátko. Vždy, keď sa udalosti v príbehu ako-tak upokojili a ja som sa už pomaličky tešila, že sa osud postáv zlepšuje, hneď nasledovalo niečo zdrvujúce, čo poriadne udupalo každú iskru nádeje. Ľudia si v týchto krajinách nikdy nemôžu byť istý svojím životom a tak to bolo aj s postavami. Ostávala som z toho zarmútená, ale keď to takto pokračovalo aj po zvyšok knihy, na konci som z toho bola skôr už len otupená.




Celkovo ma však zaujímalo čítať o Ichmadovom živote a ostatných postáv. Najradšej som mala jeho otca a páčilo sa mi, ako ho Ichmad celú knihu nazýval - baba. Práve on dodával príbehu hĺbku svojimi myšlienkami. Kniha zaznamenáva Ichmadov život od malého chlapca až po starobu a máme možnosť nahliadnuť do úplne všetkého, čo prežíval a akých ľudí spoznával.

Príbeh je napriek všetkému hlavne zameraný na to, čo sa udialo a deje medzi Arabmi a Židmi. Ukazuje nám, ako je dôležité nemať predsudky a neodsudzovať ľudí, pretože sme si naozaj všetci rovní. Ako máme byť vďační za to, že máme slobodu, domov, právo na vzdelanie a na sny. Pretože niekde na svete ľuďom berú aj tie.



Za recenzný výtlačok tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu si môžete kúpiť na Bux.sk.

11 komentárov:

  1. Ani mne ten surový štýl nesadol... Ale tiež mi kniha ukázala veľa nových faktov. Vlastne som ju hodnotila rovnako ako ty.:) Inak, krásne fotky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Presne, teraz vnímam pozeranie správ z týchto oblastí v TV úplne inak a viac si ich všímam.

      Odstrániť
  2. Fajn recenzia a fotky! :-) Na knihu sa aj celkom teší, skutočne to môže byť zaujímavo.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. s tvojím názorom absolútne súhlasím :) pekná recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Vďaka, Aly, za nádherné fotky i podelenie sa s dojmami z knihy. ... čítala som si Tvoju recenziu v čase, keď som sa dozvedela, že brata môjho známeho zbili na smrť príslušníci iného kmeňa ... len preto, že bol z iného kmeňa (afrického). ... sú to ťažké momenty a možno autorka mala osobnú skúsenosť a chcela to, čo ľudia v inom kúte sveta prežívajú, priblížiť bez príkras nám, ktorí žijeme v pokojnej krajine.

    Aly, prečo sa kniha volá MANDĽOVNÍK?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem... Po tejto knihe takéto správy chápem oveľa viac, je mi to ľúto...
      Áno, ja viem, ale mne sa to nečítalo dobre... Opisovala tak dopodrobna aj niečo, čo nemusela a iné zas odpísala len pár slovami... Chýbali mi tam emócie, či už išlo o krutosti alebo nie. Takto mi to prišlo z väčšej časti len ako rozprávanie. Keď je v knihe hlavná postava, mala by vyjadrovať aj pocity...

      Mandľovník je strom, ktorý sprevádza celý príbeh. Stojí za domom, kde býva Ichmad. V detstve na ňom s bratom neustále pozorovali okolie, potom sa stal ich zdrojom života, ním kniha začína a aj končí...

      Odstrániť
  5. Krásna recenzia :) Aj na mňa boli autorkine opisy občas drsné ale.. nevadili mi :)

    OdpovedaťOdstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)