streda, 29. októbra 2014

Oblíbené židovské anekdoty /recenzia/


Názov: Oblíbené židovské anekdoty
Originálny názov: Jetzt mal Tacheles

Edícia: Úsměvy
Autor: Dina a Leonie Spiegelovy
Rok vydania: 2009
Vydanie v 
Česku: Karmelitánské nakladatelství, 2010
Väzba: mäkká väzba
Počet strán: 96

Dina a Leonie Spiegelové sú sestry a spolu sa rozhodli, že na pamiatku svojho otca Paula Spiegela vydajú túto útlu knižku. Paul bol predseda Rady židov v Nemecku a podľa slov jeho dcér mal veľký talent na humor. Spomínajú na neho ako na človeka, ktorý mal vždy naporúdzi nejaký vtip a svojou veselou povahou vždy vytváral priateľskú atmosféru a neraz aj uvoľňoval napätie. Rozprávanie, hľadanie a vymýšľanie vtipov bolo jeho skutočným koníčkom. Veril, že smiech búra všetky múry predsudkov a že na vkusnom židovskom vtipe sa môže zabaviť ktokoľvek - žid aj nežid. Keďže sa v posledných mesiacoch svojho života často zmieňoval o tom, že by chcel vydať zbierku anekdot, ale nestihol to, jeho dcéry mu prianie splnili a dúfajú, že sa aspoň kúsok priblížili k tomu mieru, o ktorý sa tak snažil.

Pred čítaním tejto knižky som bola trochu neistá - ako sa budem ja smiať na židovských vtipoch? No po pár stránkach som sa už neubránila úsmevu a vtipy som začala ukazovať aj druhým a tí sa smiali tiež. Zistila som, že niektoré z nich čerpajú aj z kresťanstva a aj tie mi vyvolávali úsmev na tvári. Je dôležité vedieť sa zasmiať aj samému sebe. A tieto vtipy neboli ani nijako urážlivé, väčšinou poukazovali na typické vlastnosti židov - a aj keď ich nepoznám a neviem o nich takmer nič, aj tak mi to neprekážalo v čítaní. Naopak som sa o nich aj niečo dozvedela a niektoré ich pomenovania boli aj v slovníku na konci s vysvetlivkou.

Po prečítaní príhovoru dcér Diny a Leonie sa mi knižka začala páčiť ešte viac, pretože nabrala v mojich očiach nový rozmer a význam. Veľmi sa mi páči tá myšlienka, s akou bola knižka vytváraná. Aby ľudí zbierka vtipov nielen pobavila, ale aj spájala. Našla som aj dve anekdoty, ktoré skrývali peknú myšlienku a jeden z nich vám takto na záver napíšem.

Zeptá se Róznbaum rabína: "Rabbi, jednu věc nechápu. Když poprosím o něco chudáka, ochotně mi pomůže, jak jen může. Když ale přijdu za boháčem, ani se na mě nepodívá. Jak je něco takověho vůbec možné?"
"Rád jim to vysvětlím, Róznbaum," odpoví mu rabín. "Popojdou sem k oknu a kouknou se ven. Co tam viděj?"
"No, po chodníku jde nějaká pani s dětmi a támhle jede náklaďák s pivem," odpoví Róznbaum.
"Tak a teď se podívaj tady do zrcadla," vyzve ho rabín. "Co tam viděj?"
Róznbaum se diví: "Co bych tam měl vidět? Přece sebe!"
"No, viděj," vysvětluje rabín, "a v životě je to přesně tak. Okno je ze skla a zrcadlo je také ze skla, jenže stačí jen trocha stříbra - a hned viděj jenom sebe!"







3 komentáre: