Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Eleanor a Park (Rainbow Rowell)

20. decembra 2014

RECENZIA | Eleanor a Park (Rainbow Rowell)


Cestou autobusom si Park číta komiksy, počúva hudbu a snaží sa čo najmenej pútať pozornosť. Už aj tak dosť vyčnieva z radu svojím ázijským vzhľadom. Keď však jedného dňa vstúpi do autobusu nové dievča Eleanor, svojou obrovskou červenou hrivou vlasov a čudným spôsobom obliekania je odsúdená na urážky ostatných ešte skôr, než si vôbec sadne. Nikto ju nechce pustiť k sebe - ani Park nie. Veď s ňou nemá nič spoločné. Ale Eleanor je nútená prisadnúť si k nemu a tým sa vytvorí medzi nimi nepísané pravidlo, že sa nebudú rozprávať. Po čase však zistia, že ich spája hudba, ale aj to, že sú obaja iní... a že ich svety sú odlišné tiež.

Eleanor a Park. Ešte pred prečítaním knihy ma na nich dvoch najviac zaujalo to, že sú to normálne vyzerajúci mladí ľudia, s akými sa stretávame aj v reálnom živote. Pretože v reálnom živote nie sú všetci absolútne „dokonalí“, ako to vo väčšine kníh býva. Aj tak však môžeme byť pre niekoho tým najkrajším človekom na svete. Boli si vedomí aj svojich chýb, ale ich prvá láska to všetko prijala.

Ako ďalšie sa mi na knihe páčila jej pravdivosť. Keď Eleanor vstúpila do autobusu, nekonala sa žiadna láska na prvý pohľad (a nie preto, že si do očí vlastne dlho ani nepozreli). Keď si na začiatku Park o nej myslel, že s tým svojím oblečením vyzerá hrozne a Eleanor zas, že je hlúpy - verila som im, že to tak naozaj cítia a o to viac som aj neskôr verila ich vzťahu. Autorka ho pojala veľmi pekne a milo. Rozvíjal sa pomaly a postupne - najprv nesmelé rozhovory, spoznávanie sa, letmé pohľady, jemné úsmevy a držanie sa za ruky, ktoré som krajšie opísané asi ešte nečítala. Možno aj preto, že v málo knihách sa hrdinovia len držia za ruky a precítia to spojenie.

Napriek týmto veciam však musím povedať, že kniha ma do seba nevtiahla až tak, ako som očakávala. Keby nebolo tých vecí, ktoré som spomínala vyššie, príbeh mi už ničím veľmi zaujímavý ani neprišiel. Čítanie bolo pre mňa niekedy aj zdĺhavé a chýbala mi tam akási atmosféra. Možno tam nemuselo byť až toľko vážnych tém - šikana, chudoba, násilie, závislosť na alkohole,... proste toho bolo priveľa. Plusové body dávam za odlišnosť Eleanor a Parka a za ich úprimnú lásku, ale ostatné veci mi žiaľ nesadli.

Za recenzný výtlačok tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Spoznať príbeh Eleanor a Parka môžete na Bux.sk.

10 komentárov:

  1. Vďaka, Aly, za podelenie sa s pocitmi z čítania i tejto knihy. ... so záujmom som si ju prečítala a pozrela si Tvoje príťažlivé fotky. Vďaka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Neznie to až tak zle, také oddychové čítanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Taky jsem z knihy nebyla úplně hotová. Čekala jsem něco lepšího, záživnější a já nevím.. prostě se mi to nelíbilo tolik, jak jsem čekala, takže jsem s tebou za jedno :) Moc hezká recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja takýto typ kníh veľmi nemusím, ale toto si chcem prečítať už dlhšiu dobu :)))
    Pekná recenzia! :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Odpovede
    1. Tak to je fajn, že sa nájde aj niekto taký, kto si myslí to isté. :)

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)