nedeľa, 1. marca 2015

Zamyslenie #2 - Iný uhol pohľadu



Už sa vám to určite niekedy stalo. A možno sa vám to deje stále. Všetky veci, ktoré boli treba, ste spravili dopredu a tak čakáte, že nedeľa bude konečne dňom pokoja. Tešíte sa, ako fajne si oddýchnete po celom týždni a ste pripravený nič nerobiť... Ale ako naschvál vám do toho aj tak niečo príde, doslova skočí a zahatá cestu ku kľudnému dňu. Vaše plány stroskotajú, keď narazíte na nečakaný múr.
Toto moje zamyslenie vzniklo počas jedného víkendu, kedy v nedeľu bola veľká snehová búrka, ak si pamätáte. Je teda podľa skutočnej udalosti - všetko bolo v ten deň výnimočne pripravené skôr a just bolo treba aj tak zas robiť niečo iné - celú nedeľu odpratávať kopy snehu. Dosť dlho som nad tým však premýšľala a všímala si, prečo to tak býva. Musela som všetky svoje myšlienky okamžite niekam napísať, pretože boli čudne dotieravé a pýtali sa na svet - dokonca na môj blog!

A tak si človek začne hovoriť: Prečo mi vždy musí prísť niečo do cesty? Prečo mi to nikdy nevyjde tak, ako som si to naplánoval?

Vždy však existuje iný uhol pohľadu. Treba sa zamyslieť a uvedomiť si, že keď je niečo negatívne, tak to musí mať aj svoj opak. V takejto chvíli by si mal človek uvedomiť, aké dobré je, že mal vlastne všetko pripravené už skôr, lebo inak by s tou neočakávanou vecou vôbec nestíhal. A tak sa treba prestať sťažovať na večne nepriaznivý osud a všimnúť si pozitívum okolnosti. Keď ho človek nájde, myslím, že sa bude hneď cítiť lepšie a dokonca aj spokojnejšie.

...pretože si zároveň uvedomí jednu dôležitú vec. Niekto na mňa myslí. Niekto mi pomáha.

Človek nevidí do budúcnosti a kto mohol tušiť, že (v tomto prípade, podľa ktorého píšem) príde taká silná snehová búrka? Niekto na malého človeka myslel. A preto, keď človek premýšľal, či má upiecť koláč deň predtým alebo keď vyberal jednoduchší/rýchlejší recept na nedeľný obed (znova beriem príklad zo skutočnosti), ponúkol mu ten niekto do jeho rozhodovania tieto možnosti lebo vedel, že bude potrebovať čas aj na to, čo ešte len príde (práca so snehom).

Verím, že Boh nám pomáha aj v našich najbežnejších momentoch a stará sa o nás každý deň. Veľa krát sa však stáva, že si to vôbec nevšimneme a začneme sa sťažovať. No ak sa na vec pozrieme v tom pozitívnom svetle, nielenže získame dobrý pocit, ale aj pocit vďaky. A tak možno, že z tej nedele získame viac, než keby sme celý čas oddychovali. 

Ak sa naučíme vidieť to dobré v každodenných chvíľach, tak si vybudujeme cit aj pre prijatie ťažších udalostí. Všetko ide od maličkostí.

A aby toho nebolo málo, večer v ten deň znelo na omši čítanie o tom, ako Pán Ježiš prišiel za príbuznou svojho kamaráta, ktorá ležala v horúčke a uzdravil ju - "...Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala." (Mk 1, 29-39) Raz som počula jeden výklad tohto príbehu, ktorý sa mi zapáčil a ostal v pamäti:

Možno si niekto pomyslí, že čo je to horúčka oproti ťažkým chorobám ako napríklad malomocenstvo, ktoré Ježiš tiež liečil. Prečo sa zaoberal takou banalitou a uzdravoval z horúčky?

No týmto akoby nám chcel Boh povedať, že jemu záleží na každom aspekte nášho života. Na všetkom, čo nás trápi. Koľkokrát by sme aj my potrebovali v bežných udalostiach pomoc a ani si to neuvedomíme, pretože už je vlastne všetko pripravené. Raz som čítala myšlienku, že Boh nechce byť na prvom mieste, ale uprostred všetkého. A preto si myslím, že na konci toho dňa sa mi už krajšie ani nemohol prihovoriť.

A čo som týmto chcela povedať? Okrem toho, že som sa s vami potrebovala podeliť o svoje myšlienky a svoje objavy, chcela som vás povzbudiť k hľadaniu pozitíva v negatívach. Aby ste sa nesťažovali, ale pozerali trochu ďalej za hranicu nášho ľudského pohľadu. Či ste alebo nie ste veriaci, je to v živote dôležité.

12 komentárov:

  1. Skvelé zamyslenie :) Akurát by som sa mala zamyslieť, prečo čítam TERAZ toto a nerobím si radšej úlohy :D ... Každopádne, páči sa mi tvoje zmýšľanie :) A máš svätú pravdu. Všetko zlé je svojím spôsobom dobré, lebo by mohlo byť ešte horšie :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) No ako tak pozerám na čas komentára 0:25, tak si vtedy nemala robiť ani jedno, ale spať. :D ... To hej, ale tým sa ťažko utešíš. :D

      Odstrániť
    2. sranda, aj ja práve toto čítam, a mám robiť dačo inšô :D u mňa málokedy vyjdú veci podľa plánu. to je asi dobre, lebo z dokonale splnených plánov by sme mohli byť pyšní...veď čo, treba sa aj flákať :)

      Odstrániť
    3. To je tież pekná myšlienka, ktorá ma nikdy nenapadla - aby sme neboli pyšní z plánov, ktoré nám vyšli... :) A dokonca sa to rýmuje. :D

      Odstrániť
  2. "Musela som všetky svoje myšlienky okamžite niekam napísať, pretože boli čudne dotieravé a pýtali sa na svet - dokonca na môj blog!"
    - Veru, aj mne sa občas stáva niečo podobné... čudne dotieravé... a pýtajú sa na svet.

    Joj, ako často sa sťažujeme na okolnosti, zahatané plány. A predsa - existuje aj opačný pohľad. Keby nebolo všetko pripravené... Vďaka, Aly. Niekedy aj chcem byť vďačná ale nie vždy sa darí. Vďaka za tento zase trošku iný pohľad.

    A o tom uzdravení z horúčky - nikdy som si neuvedomila, že by sa to dalo chápať takto. Že Boh sa stará aj o maličkosti v našom živote. Úplne o všetko. Je to super. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To ja ďakujem za komentár. :) ... Veru, aj mňa to čítanie milo prekvapilo. Sv. Písmo obsahuje ešte toľko krásnych významov...

      Odstrániť
  3. Krásne zamyslenie. Človek je bytosť, ktorá robí veľa chýb, za ktoré však viní Boha, no poďakovať mu za to dobré, čo ho v živote obklopuje, to už je pre neho ťažšie..a nemalo by byť! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Mne toto vždy pripomína príbeh o tom, ako učiteľ žiakom ukázal papier s čiernou bodkou v strede a opýtal sa ich, čo vidia. Všetci povedali, že čiernu bodku, ale nikto si nevšimol koľko bieleho je okolo nej. Ľudia vidia, len to čo chcú.

      Odstrániť
  4. Ľudia sa radi sťažujú, obviňujú a nepozerajú na to z inej stránky. Aj ja som taká, rada sa sťažujem na veci, ktoré sa mi prihodia a zamýšľam sa nad tým prečo sa to muselo stať mne a z akého dôvodu, prečo to nemohlo byť inak a hlavne, prečo mám takú tichú povahu, s ktorou to nemám v živote ľahké. Ale, keď sa na to pozriem spätne vidím, že tie rozhodnutia, ktoré sa mi videli nesprávne začínajú mať iný tvar a menia sa na cestu, ktorá ma priviedla do správneho cieľa - dokonca aj tá moja tichá povaha má svoj dôvod :) Neuvedomila som si to, ale teraz viem, aj vďaka tebe, že Bohu záleží na každom z nás a pomáha nám aj pri maličkostiach. Jemným dotykom nás vedie, aby nám pomohol a je len na nás, či mu to dovolíme.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máš pravdu, že keď sa človek po čase obzrie späť, vidí kam to všetko smerovalo. Aj tá najstrastiplnejšia cesta má svoj cieľ... Ďakujem. :)

      Odstrániť
  5. Vďaka, Aly :)

    ... deň prežitý s Ježišom ... taký ten bežný deň s Ním prežitý ... to sa šeď mení na jas. ... áno, On dokáže prežiariť i tú najtemnejšiu situáciu, prežiť s nami i to najskrytejšie trápenie, potešiť sa s nami z našich krásnych ľudských radostí.
    Áno, i ja mám takú skúsenosť, že keď sa začne niečo v dni, živote zamotávať a "beznádejne" zamotávať ... keď "to" začnem prežívať s Ním, naozaj "to zamotané, zdrvujúce" je odrazu posilou a prináša nové svetlo, poznanie, hĺbku.

    Tým, čo milujú Boha, naozaj môže všetko poslúžiť k dobrému... (Rim 8, 28)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Len nech sa nám to všetkým darí nachádzať - svetlo v tme...

      Odstrániť