Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín (John Green)

7. mája 2015

RECENZIA | Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín (John Green)


Colin je asi jediný chalan na svete, s ktorým sa už 19-krát rozišli dievčatá s menom Katherine. Nevyhľadáva ich, Katheriny si k nemu proste vždy nájdu cestu. Ako zázračné dieťa, ktoré vedelo čítať už v troch rokoch, si do detailu pamätá na vzťah s každou jednou. A predsa cíti, že všetky jeho vedomosti akosi nestačia na to, aby bol šťastný. Túži niečo znamenať - zapísať sa do histórie, aby si ho ľudia pamätali. A tak po devätnástich skúsenostiach ako profesionálny zberač kopačiek začne pracovať na matematickom vzorci, ktorý by predvídal priebeh vzťahu a jeho koniec.

Zronený Colin po kopačkách, ktoré schytal od Katherine XIX., sa s jeho verným a vtipným kamarátom Hassanom vydá na road trip - teda na cestu autom všade a zároveň nikam. Colin usilovne zdokonaľuje svoju poučku, v hlave neustále tvorí prešmyčky zo slov a počas pobytu v jednom mestečku spoznáva nových ľudí. Vďaka nim zisťuje, že ako bývalé zázračné dieťa je predsa len ešte veľa toho, čo sa musí naučiť.

„Ale knihy mal vždy. Knihy sú najkrajnejším prípadom zberačov kopačiek: odložte ich a počkajú na vás aj celú večnosť, venujte im pozornosť a vždy vám lásku opätujú.“

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín (ďalej ma pri písaní bude zachraňovať skratka Poppk-a) je moja tretia skúsenosť s knihami Johna Greena. Zároveň som si pri nej uvedomila pár dôležitých vecí, ktoré súvisia s jeho tvorbou. Prvá bola, že som sa prestala zaoberať tým, aké sú si jeho knihy podobné. Je fakt, že používa veľmi podobné postavy, občas aj situácie, motívy príbehov... dobre, keď to takto vymenúvam, môže to znieť trochu desivo, ale naozaj som to prestala brať ako mínus. Čo na tom záleží, keď sú mi jeho postavy aj tak vždy sympatické a dokážu si ma získať?

„Osobne si myslím, že všetka tá túžba vyniknúť, honba za tým, aby bol človek iný ako ostatní, je proste trápna. Ja chcem plávať životom nepozorovane, pretože len čo sa do niečoho veľkého zahryzneš, utopíš sa. Čím významnejšia a väčšia vec, tým horšie sa ti žije. Len sa pozri, aký mizerný život majú slávni ľudia.“

Veľmi sa mi rátalo, že Colin a Hassan boli v podstate slušní chalani a naozaj dobrí kamaráti. Takisto aj vedľajšie postavy boli fajn, dokonca aj tie Katheriny. A najlepšie na tom bolo, že tam nebola absolútne žiadna tragédia (ak nerátame, aké tragické je, že jeden človek dostane toľkokrát košom). Čím sa dostávam k môjmu druhému zisteniu a ním je, že Greenovi pristane oveľa lepšie, keď nepíše o niečom smutnom. Aj keď je príbeh Poppk-y dosť bláznivý, dokážem mu ho uveriť viac, pretože v ňom cítim viac autorovej osobnosti (keďže aj on sám je taký praštěný a veselý). A čo je dôležitejšie - viac si viem vychutnať tú jeho ľahkosť písania, jeho talent na vyberanie slov a pekné myšlienky v tom mori vtipných hlášok.

„Takže bol Ovídius dôležitý preto, lebo to bol Ovídius, alebo preto, lebo žil v antickom Ríme?“

Na Greenových knihách sa mi páči, ako sa zameriava na priateľstvá, v ktorých nechýba jeho svojský humor, ale aj vernosť, že vždy stoja pri sebe a pomôžu si v každej chvíli. Nech je akokoľvek absurdná. Pretože v Poppk-e sa naši hrdinovia dostávali do naozaj nevyspytateľných situácií. Nechápem, kde na tie hlúposti Green chodí... ale že strašné hlúposti. :D Ale práve ich strelenosť knihe dodávala šmrnc. Na tomto príbehu ma oslovili aj rozhovory so staršími ľuďmi - škoda, že ich tam nebolo viac.

„Všetko mu to chýbalo aj napriek tomu, hoci sa nič z toho nestalo. Chýbala mu budúcnosť, ktorú si vysníval.“


Aj toto dielo Green niečím ozvláštnil a to tým, že takmer na každej strane použil vysvetlivky. Mali vtipný motív, ale miestami ma pri čítaní rušilo, že som sa často uprostred strany musela pozrieť na jej koniec. Občas sa aj vyskytli malé hluché (a tiež trochu matematické) miesta, ale po dočítaní kniha vo mne zanechala príjemný pocit a zacítila som vďaka nej prísľub leta.



Za recenzný výtlačok tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu nájdete v dvoch vydaniach s inými obálkami aj väzbami - v mäkkej alebo v tvrdej.

6 komentárov:

  1. Tak zatiaľ čítam asi viac negatívnych recenzií na túto Greenovku, preto som rada, že som objavila aj nejakú pozitívnejšiu :) Verím, že sa ju oplatí prečítať :) Pekná recenzia a fotky :) P.S. Mám rovnaký hrnček :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :)
      Super, tak potom *štrng* na zdravie! :D

      Odstrániť
  2. Vďaka, Aly, za Tvoju - pútavým štýlom napísanú recenziu. Rada som si ju prečítala :)
    Páčia sa mi aj Tvoje fotky - sú také ... s pozitívnym májovým nádychom :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Táto knížočka už sídli v mojej knižnici a už ju začnem čítať. Veľmi pekná recenzia :D
    Ak by si mala čas tak tu máš link na moj blog : http://nikoletta-s-world-of-books.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)