Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Ak zostanem #1 - Zostaň so mnou (Gayle Forman)

11. júla 2015

RECENZIA | Ak zostanem #1 - Zostaň so mnou (Gayle Forman)



Mia sa narodila do rodiny hudobníkov rockerov a predsa jej ušiam najkrajšie znie klasická hudba. Ona len nehrá na violončele - tento hudobný nástroj tvorí súčasť jej osobnosti. Vybrala si ho už ako malá a odvtedy na ňom usilovne a s láskou cvičí. Ako na každej ceste za snom, aj ju zasiahli pády a pochybnosti ohľadom vlastnej voľby. Prečo si nevybrala bicie ako jej otec? Prečo sa tak veľmi odlišuje od svojich blízkych, dokonca aj od Adama, jej chlapca s gitarou v punkovej skupine? Na druhej strane si uvedomuje, že ju majú radi takú, aká je a vo svojom živote je šťastná. Trápia ju síce obavy, ako to bude s Adamom ďalej, keďže ona plánuje ísť na prestížnu hudobnú vysokú školu a Adam je zas so svojou skupinou čoraz viac populárnejší. Všetky tieto obavy sa však stanú nepodstatnými v porovnaní s tým, čo sa stane v jedno osudné zimné ráno. Cestou na výlet Mia spolu s rodinou havarujú a ona sa prebudí v priekope, kde nájde aj svoje doráňané telo upadnuté v kóme. Vtedy si uvedomí, že ostala kdesi na polceste medzi životom a smrťou. Musí sa rozhodnúť, či odíde alebo zostane.

Kniha zachytáva jeden deň Mii, počas ktorého spomína na útržky z jej života. Vďaka nim ju spoznávame do hĺbky jej duše. Odhaľuje nám rôzne chvíle, ktoré ju ranili, potešili, zaujali, ovplyvnili... Cez spomienky sa zoznamujeme aj s jednotlivými postavami a sledujeme vývin ich vzťahov s Miou. Mám na knihách rada, keď postavy majú svoju minulosť - keď prežili nejaké zážitky, o ktorých si môžem prečítať a doplniť tak ďalší dielik do puzzle ich osobnosti. Keď verím, že naozaj žili svoje životy. Aj tu to bolo tak, ale predsa ma to časté striedanie prítomnosti s minulosťou občas rušilo. Najmä keď bola prítomnosť v tomto prípade pre mňa zaujímavejšia.


Možno by som uvítala viac, keby sa Mia na jednotke intenzívnej starostlivosti pri svojom tele napojenom na tisíce hadičiek, zdržovala o čosi dlhšie. Dojímalo ma, keď som spolu s ňou sledovala návštevy jej blízkych a to, ako verili, že ich počuje a vníma. Ale aj keď mi bolo ľúto postáv, kniha vo mne nedokázala vyvolať slzy, pretože stále cítim taký nejasný pocit, že mi tam niečo chýbalo. Zdá sa mi, že za to môže samotná Mia - vo svojom zvláštnom stave nič necítila a tým sa z nej stal len nezúčastnený pozorovateľ. Od začiatku do konca u nej nenastala žiadna zmena, skôr sa jej pred očami menil celý svet a ľudia v ňom.

Túto báseň/text piesne som si úplne zamilovala. 
Na knihe sa mi však veľmi páčilo, ako Gayle opísala všetky vzťahy medzi postavami. Tieto vzťahy a aj samotné postavy boli tak nádherne skutočné. Autorka kládla dôraz na súdržnosť rodiny aj priateľstiev, na silu a krásu hudby, na čaro toho nezvyčajného hudobného nástroja violončela. Na to, že prekonávanie prekážok vždy posúva ďalej a dopredu. A na to, že život je za každých okolností na tomto svete to najdôležitejšie, čo človek má. Jedno rozhodnutie môže byť ťažké, ale aj správne.

6 komentárov:

  1. Krásna recenzia a úplne s tebou súhlasím! :) Tie vzťahy sa jej naozaj vydarili :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. krásna recenzia :D už nestíham si zapisovať knihy čo odporúčate na podobných stránkach :) ale nevadí, verím že budem dlhšie žiť :D
    PS: pekný stránka, som tu prvý krát a veľmi sa mi tu páči :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, som rada, že sa ti tu zapáčilo. :) Teším sa na tvoju ďalšiu návštevu. :)

      Odstrániť
  3. Moc pěkná recenze :) Knížku jsem četla a líbila se mi :) Jen jsem pozadu a ještě pořád jsem neviděla film. Měla bych to napravit :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) Ani ja som ho ešte nevidela, ale v najbližšej dobe to plánujem zmeniť. :)

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)