piatok, 27. novembra 2015

Táraninky o poslednom období


Ahojte ostrovčatá, verte-neverte vlastným očiam, ale mám tu pre vás aj čosi iné než recenziu a prírastky. Mám pocit, že v poslednej dobe zo všetkých strán čítam, ako nestačí len písať recenzie, ale treba blog osviežiť aj nejakým článkom. Ja viem, je v tom aj kus pravdy - a ja som sa vám už dlho neprihovorila inak, než len cez moje názory na knihy. Tak reku, poďte si so mnou trochu pokecať - porozprávam vám o pár dávnych i nedávnych veciach z môjho života...

Tvorila som do dvoch súťaží
Tou prvou bola ešte septembrová súťaž U dvou lumpů, kde sme mali na fotke zachytiť niečo súvisiace so školou. Ja som chcela vytvoriť nejaké spojenie škola+knihy a výsledok bol takýto. Myslím, že snáď ani neexistuje niečo školskejšie než pán Šlabikár. A celkom sa mi páči myšlienka, že by sa knihy medzi sebou rozprávali (a ohovárali nás čitateľov).

Druhá súťaž, ktorá ma nakopla, aby som konečne dačo napísala, bol Halloweenský hop u Mony. Bolo treba napísať čokoľvek strašidelné - príbeh, báseň, vymyslené, skutočné… Ja som zvolila moju skutočnú story a podala ju vo forme kratučkej poviedky. Tí, ktorí ma máte na Goodreads, by ste si ju možno pamätali. Napíšte mi, či chcete, aby som ju zverejnila sem na blogu v samostatnom článku. :)

Aj zemiak má srdce
Storočná fotka, ale proste nebola príležitosť ukázať vám ju a ja vám ju chcem ukázať. Pozrite koľko srdiečok, a dokonca aj červených, sme mali v tohtoročnej úrode. Btw. aj tie slivky sú z našej slivky - z tej, z ktorej som dávala listy do Wreck this journalu normálne sa z nej už pomaly stáva celebrita.



Októbrový Štedrý deň

V posledný októbrový deň sa v mojom živote udiala fakt výnimočná udalosť. S kamarátkou, s ktorou si cez net píšem už 6 rokov (zdravím ťa), sme naškrabali všetku svoju odvahu a prvýkrát sme sa stretli. Ale ako vážne, keby ste vedeli akú som mala pred tým trému! Mám pocit, že tým stretnutím som zdolala Mont Everest. No veľmi som sa tešila z tej spoločnej chvíle. Bola s nami ešte jedna kamarátka a bolo perfektne. Celý ten deň mi naozaj pripomínal Štedrý deň - najskôr jemná nervozita a očakávanie, prípravy, potom radosť a úsmev, ktorý som mala na tvári ešte dlho. Tiež to aj tak rýchlo ubehlo. A dokonca som dostala aj darčeky. Bol to proste jeden z najkrajších dní v tomto roku - a vôbec v celom živote.
Kukla som si filmy
Počas Dušičiek, sviatku, ktorý si veľmi vážim, vysielali v TV pár tématických filmov (dávali na ne aj strašne krásnu upútavku). Duch je pre mňa srdcovka a v tom období klasika, ktorá musí byť (ako Popoluška na Vianoce). Ďalej som videla Zoznámte sa, Joe Black, ktorý ma zaujímavý námet, no zmieniť sa vám chcem hlavne o poslednom filme a ním je Pevné puto (The Lovely Bones). Pozerala som ho do druhej v noci a najskôr som sa čudovala, prečo vysielajú premiérovy film tak neskoro. Po jeho pozretí mi to však bolo jasné. Vedela som, že príbeh hovorí o ťažkej téme, ale bolo to naozaj drsné a mrazivé. Nečakala som to a miestami mi tuhla krv v žilách. Do samého konca som nevedela, aký bude a čo mi ešte prinesie. Určite je to film na zamyslenie - smutný, zvláštny, občas mierne psycho. Budete si kusať nechty a dúfať, že to dopadne dobre. Ale môže mať takýto príbeh vôbec dobrý koniec? Film je naozaj výborne spracovaný (je od tvorcu Pána prsteňov). Dlho som nad ním ešte premýšľala a vlastne som z neho nemala vôbec dobrý pocit. Ale to neznamená, že ten film bol zlý. Jednoducho sa to inak nedá cítiť. Natočený je podľa knihy, ktorá vyšla aj u nás, ale film mi úplne stačil. Celkom určite vám ho odporúčam pozrieť.

Nedávno som konečne videla Drozdajku 1 a myslela som, že o nej napíšem článok, no akosi… nebolo o čom. Akože bola super spracovaná, len mi prišla slabá a nebyť Hanging tree, tak mi z nej v hlave nič neostane (a toho songu som sa teda nemohla zbaviť pekne dlho). Keď som jeho text čítala v knihe, mala som vymyslenú celkom inú melódiu, ale toto je úplne mega. Takisto scény s robotníkmi v lese a na priehrade boli najlepšie.

Nuž a potom som videla ešte Avengers a tí boli aj po druhýkrát fantastický. :3 Filmy o superhrdinoch nemusím, ale takto keď sú všetci spolu je to skvelé a mali parádny humor (hlavne Iron man :3).

Zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec
Na záver ukončím moje rozprávanie fotkou nového zvončeka, ktorý ku mne pricestoval zo Švajčiarska. :) Budem rada, keď mi napíšete, čo máte za posledné obdobie nové vy. :)


7 komentárov:

  1. Ducha mám aj ja veĺmi rada a tie zemiaky sú perfektné, niekedy sa aj mne taký podarí nájsť. Inak sa mi páči aj zimný vzhľad stránky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A chutné. :D :P Ďakujem veľmi pekne. :)

      Odstrániť
  2. Aly, určite tú poviedku zverejni! :D Je skvelá, to si musí každý prečítať povinne ;)) Inak veľmi pekný článok. Krásne darčeky si od kamarátky dostala (inak aj ja by som mala tiež trému...fúú, som totálny introvert a stretnúť sa s niekým, s kým som si len písala...to je veľký krok vpred :)) ) A, čo sa týka filmov (tá upútavka sa vážne podarila, vždy keď som ju videla na DOME, tak som sa utíšila a v tranze na ňu pozerala :D ) milujem spomínaný film: Zoznámte sa, Joe Black...a Pevné puto som videla už dááávno a vtedy som sa vážne bála, a nepáčil sa mi (príliš smutný na mňa), ale časy sa menia, takže neviem ako by som sa k nemu stavala teraz :) A s Drozdajkou súhlasím, nič moc, slabé a jedine Hanging tree bol úžasným oživením filmu...inak, slabota :/ Som zvedavá ako sa tvorcovia popasovali s ukončením tejto skvelej knižnej série :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...joj, skoro by som zabudla pochváliť vzhľad blogu, pretože je NÁDHERNÝ!!! (ako vždy ;) ). A ten názov si pekne zvýraznila, páči sa mi no najmä tie pacenky v snehu od hafka...to je DOKONALÉÉÉ ♥ ^.^ ♥....klobúk dole!!!

      Odstrániť
    2. Ďakujem krásne - som rada, že sa vzhľad páči. :)
      Mňa tá upútavka vždy dojímala. :D A Pevné puto... nie je to film, o ktorom by sa dalo povedať, že by sa človeku páčil, no mali by si ho ľudia pozrieť a zamyslieť sa nad tým...

      Odstrániť
  3. Film Pevné puto dosť desil aj mňa. Najprv som sa naň dosť dlho tešila, ale nejako som z traileru nevedela, čo od toho čakať. A vlastne ešte ani počas pozerania som to presne nevedela určiť. Keď som to pozrela, bola som ešte dosť dlho v šoku, lebo som nečakala, že to bude o tom... teda o tom, o čom to bolo. :D Dáva to zmysel? D: :D
    Drozdajka 1 ma dosť sklamala. Bola som na tom v kine, ale v pamäti mi z toho ostalo iba to, čo tebe a potom ešte na záver, ako tam doviedli Peetu. Akože podľa mňa sa ani v tretej knihe v prvej polovici nič nedialo a mala som dojem, akoby presne tú časť spracovali do tej prvej časti trojky. Bola som už v kine aj na druhú časť a aj z tej som mala také nejaké zmiešané dojmy. Nebolo to zlé, s koncom som spokojná... ale zase mohlo to byť aj lepšie.
    No nevadí... teraz čakám na Piatu vlnu a dúfam, že to tvorcovia nepokazili: :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dáva to zmysel, neboj. :D Na Drozdajku 2 sa už teším. :)

      Odstrániť