Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Volání netvora (Patrick Ness)

27. decembra 2015

RECENZIA | Volání netvora (Patrick Ness)


Trinásťročný Conor vo svojom mladom živote nemá ani chvíľku pokoja. Jeho mamka bojuje s ťažkou chorobou, otec si založil novú rodinu na opačnom konci sveta, v škole ho šikanujú, pohádal sa so svojou jedinou kamarátkou a v noci ho prenasleduje desivá nočná mora. Všetko mu to prerastá cez hlavu a cíti sa osamelý, až kým k nemu nezačne prichádzať netvor - strom na kopci za ich domom, ktorý sa prebúdza k životu pár minút po polnoci. Conorovi prišiel porozprávať tri pradávne príbehy, ale na konci musí Conor povedať štvrtý príbeh na oplátku jemu - svoj príbeh.



Keď som túto knihu uvidela prvý raz, úplne ma odradil jej názov a obálka. Predpokladala som, že ide o nejaký škaredý horor, plný príšer a drsných scén. Nemám rada horory a nepozerávam ich. Čoraz častejšie sa mi však táto knižka tisla do pozornosti, až som si nakoniec prečítala aspoň jej anotáciu a od tej chvíle som vedela, že je to neobyčajná kniha.

Áno, príbeh Conora je strašný horor, horší než na aké sme zvyknutí z filmov. Ale je desivý celkom iným spôsobom - svojou reálnosťou a prítomnosťou v našom svete. Conorova mama je vážne chorá a táto skutočnosť mu prináša oveľa viac strachu ako netvor, ktorý za ním prichádza. Tento netvor sa snažil pôsobiť hrozitánsky, ale často mu to nevychádzalo. :) Malo to byť monštrum, no ja som si ho priala mať za priateľa a to je jedna z mnohých výnimočností tejto knihy. Ukazuje, že nie je netvor ako netvor. Nič nemusí byť také, ako sa zdá byť na začiatku. Akýkoľvek príbeh môže mať koniec, ktorý by sme nikdy nečakali. Pretože „příběhy jsou divoké šelmy…“


„Však tě pojme hrůza...“


Netvor bol mocný a predsa jemný, z každého jeho slova som cítila múdrosť, ktorá sa mu po všetky tie veky hlboko zapísala do kôry stromu, koreňov, letopočtov… Jeho príbehy boli niečo ako rozprávky a tak ako celá kniha, ma prekvapovali na každej strane. Dokázala by som od neho počúvať ešte tisíce ďalších príbehov.

Avšak kniha sa nesie v ponurej a boľavej atmosfére, ktorú vystihovali a dotvárali úchvatné ilustrácie. Neraz som sa nad nimi len zastavila a pohľadom skúmala ich čierne línie. Celá kniha je spracovaná dokonale - či už po vizuálnej alebo obsahovej stránke. Autorov štýl písania bol pútavý a pre „čitateľské uši“ príjemný. Je to ten pocit, keď pri tichom čítaní knihy vo vašej mysli tak zvláštne priam počujete slová na jej stránkach. Akoby pred vami ožívali a každé jedno slovo bolo pre príbeh dôležité a vzácne. Vždy, keď netvor začal volať Conora tým svojím: „Conore O'Malley…“, zdalo sa mi, že ho počujem aj ja a mala som z toho zimomriavky.

Moja najobľúbenejšia ilustrácia... kuk do okienka. :P

Knihu som čítala v českom preklade a ten bol naozaj krásny, dodával knihe osobité čaro a jemnosť, no pre Slovákov kniha vyšla aj u nás ako Sedem minút po polnoci. Som veľmi rada, že som sa vydala za volaním netvora a ísť za ním odporúčam aj vám.

4 komentáre:

  1. Prekrásna recenzia! Ja som tiež čakala, že to bude nejaký strašidelný príbeh, alebo tak, no dostala som oveľa viac. Toto je neskutočne výnimočná kniha a je mi jasné, že len jedno prečítanie mi stačiť nebude. Chcela by som počuť viac príbehov od netvora...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelá recenzia.:) Knihu som čítala, ale tuším by si zaslúžila re-reading.

    OdpovedaťOdstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)