Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Dubnová čarodějka (Majgull Axelsson)

15. júla 2016

RECENZIA | Dubnová čarodějka (Majgull Axelsson)


Desirée je ochrnutá - nemôže chodiť ani rozprávať. Ba čo viac, jej bezvládne telo takmer neustále zmietajú kŕče a epileptické záchvaty. Kvôli tomuto svojmu stavu strávila skoro celý život v ústave a v prítomnosti doktorov. Nebola to zvlášť príjemná spoločnosť, pretože lekári ju v detstve považovali nielen za ťažko telesne postihnutú, ale aj mentálne, čo v tej dobe táto kombinácia znamenala byť na obtiaž. Lenže v chorom tele Desirée sa skrýval zdravý rozum a výnimočne nadaná myseľ. Keď to ľudia okolo nej pochopili, začala študovať, čítať knihy od Hawkinga a komunikovať pomocou počítača. Jedno sa však nezmenilo - nikto sa po ňu nevrátil. Počas tých dlhých rokov na nemocničnom lôžku začala pátrať po svojom pôvode a hľadať odpovede na otázky. Má tri sestry - Christinu, Margaretu a Birgittu - a vedomie, že jedna z nich si žije život, ktorý mal patriť jej, ju poháňa v túžbe po pomste. Desirée bude za svoj život bojovať až do samého konca.

Keby som mala napísať iba jedinú vlastnosť tejto knihy, tak by to bola pútavosť. Na začiatku mi síce chvíľu trvalo, než som sa do nej začítala a zorientovala, ale to si vtedy príbeh okolo mňa ešte len nenápadne položil svoje ruky, aby ma nimi potom mohol pevne schmatnúť a nepustiť. Som pomalší čitateľ a táto 500-stranová kniha bola pre mňa tak trochu výzva. Nezhltla som ju za pár dní, ale ani som nechcela, pretože som sa na jej čítanie zakaždým tešila. A vo chvíľach, keď som ju nečítala, neustále som nad jej príbehom rozmýšľala. Skrátka, naozaj ma mala v hrsti.

Príbeh rozhodne nebol ľahký. Bol zložitý ako život sám. A tam bolo tých životov dokonca niekoľko, spájali sa a rozdeľovali, padali a vstávali. Všetko na tejto knihe bolo proste pútavé. Autorka často striedala prítomnosť s minulosťou a pohľady postáv, ale mne to bolo úplne jedno, pretože ma okamžite zaujímalo to, o čom sa práve rozpísala. Vedela som, že sa dozviem opäť niečo dôležité, niečo, čo mi znova pomôže viac pochopiť správanie jednotlivých postáv. Postavou, ktorú ste si obľúbili, môžete vzápätí začať pohŕdať a inú postavu, z ktorej ste boli znechutený, máte neskôr chuť vziať do náručia. Presne ako v živote - nikdy nevieme, čo všetko v človeku je, čím všetkým si musel prejsť.




Kniha spadá pod žáner magický realizmus. Je to príbeh zo skutočného života s malou štipkou nadprirodzena. Spočiatku som netušila, v čom tu bude spočívať to magično, pretože na mňa zo stránok knihy dýchala najmä, niekedy až taká surová, realita. Bolo to o to horšie, že ju nájdeme aj v našom svete - autorkiným zámerom bolo trochu nás prebudiť, aby sme pred tým nezatvárali oči. Tá magická časť, ktorá sa napokon prejavila, bola pre mňa však akosi neznáma a vnímala som ju len tak okrajovo. Vedela by som si to predstaviť aj bez tohto prvku, ale na druhej strane sa mi páči, ako aj týmto chcela autorka poukázať na to, že sila človeka nespočíva v jeho svaloch na tele, ale v jeho duši.

Je ešte niečo, čomu by som sa chcela povenovať, pretože s tým niekto môže mať problém. Hrubé vulgarizmy v knihách totiž môžu pôsobiť veľmi nepríjemne. V Dubnovej čarodějke na mňa vyskočilo najprv jedno slovo, potom druhé a za ním ďalšie… Autorka siahla aj po drsnejšom slovníku, ale v tomto prípade som to vôbec neriešila. Prehrýzla som sa cez ne, pretože tu som autorke proste zhltla všetko. Kedysi som čítala článok o vulgarizmoch v knihách, v ktorom sa písalo, že sú prijateľné, pokiaľ majú svoj účel. A matka-tyranka, ktorá svojej dcére doslova láme prsty alebo alkoholička, ktorú aj z polície radšej vyhodia preč, sa asi nebudú vyjadrovať jemne.

Príbeh bol však nepopierateľne napísaný výnimočným štýlom, vďaka ktorému sa kniha čítala plynule a ľahko, aj keď bol sprevádzaný ťaživou a neistou atmosférou. Ešte stále nebolo povedané všetko. Kniha vo mne vyvolala momenty, keď mi bolo do plaču, ale aj smiechu a keď som otvárala oči od prekvapenia alebo strachu. Nakoniec však kniha prichádza aj s krásnymi myšlienkami Desirée a posolstvom o tom, čo to vlastne znamená byť ľudskou bytosťou a že to má vždy zmysel.

Veľmi pekne ďakujem kníhkupectvu Knihcentrum.sk za možnosť prečítať si túto knihu.

6 komentárov:

  1. Knihu nepoznám, ale na pohľad ma zaujala. Je pravda, že podľa názvu aj obálky som čakala niečo z trochu iného súdka, ale podľa toho, ako ju opisuješ to vyzerá na jedinečný príbeh. Určite sa po nej poobzerám. :) Nejde mi ešte nespomenúť krásne fotky, ktorými si recenziu doplnila, vyžaruje z nich taká dobrá atmosféra. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ó, tie tvoje fotky ma vždy dostanú ^.^ A tá recenzia, joj, no krásna♥
    O tejto knihe som ešte nepočula, až teraz u teba a nečakala som, že sa príbeh uberá takýmto smerom. Musí to byť výnimočná autorka, ak sa dokázala vcítiť do svojich postáv a najmä do hlavnej hrdinky. A k tomu 500 strán bez toho, aby si pocítila nudu či nejaké rozhorčenie...hmm, musí to byť výnimočná kniha ;)) Určite po nej niekedy kuknem, no teraz som si dala predsavzatie, že už konečne musím začať čítať tie knihy, čo ma čakajú už dlho a žiadne nové k nim nepridávať (ale aj tak viem, že to nedodržím :D)
    Ešte raz, krásna recenzia a aj fotky...maj sa krásne♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne. :)♥
      Ani ja som nečakala, že to bude takýto príbeh. Myslela som, že bude také jemné chúďatko, ale on sa zmenil na dravú šelmu...
      Aj ja som sa teraz zastavila a nejdem si nič kupovať, ale čítať iba to, čo mám doma už pomaly aj roky. Držíme si palceee :D
      Aj ty sa máj superkrásne... ♥

      Odstrániť
  3. Ach, toto vyzerá ako také... hodnotné čítanie, hoci neviem, či by fungovalo práve u mňa.:D Ale super recenzia a krásne fotky.:3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hodnotné môže byť pre každého človeka niečo iné, každopádne ja som si z tejto knihy určite niečo vzala. :) Ďakujem krásne. :)

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)