Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Ready Player One - Hra sa začína (Ernest Cline)

7. augusta 2016

RECENZIA | Ready Player One - Hra sa začína (Ernest Cline)


Píše sa rok 2044, čo nie je až taká vzdialená budúcnosť, a svet je v troskách. Ľudia, pre ktorých mala byť zem domovom, ju pomaly ničia čoraz viac. Namiesto toho, aby sa našlo riešenie na chudobu, hlad, choroby, klimatické zmeny a energetickú krízu, tieto strašiaky stále rastú. Jediným únikom z tohto smutného miesta je nová realita - virtuálna utópia s názvom OASIS. V tejto simulácii je možné všetko, na čo si len spomeniete a byť kým/čím len chcete. Systém OASIS je zdrojom radosti, šťastia, bezpečia a zmyslom života pre väčšinu ľudstva, ktoré sa doň denne prihlasuje - vrátane mladého chlapca Wadea. OASIS naberie však nový význam, keď zomrie jeho tvorca James Halliday. Zo svojho testamentu urobí veľkolepú súťaž o jeho obrovský majetok a samotný OASIS. Získa ho ten človek, ktorému sa podarí zdolať všetky úlohy a nájsť zlaté vajce ukryté v hĺbke jeho diela. Táto hra prebudí v ľuďoch dravých hráčov a spustí ošiaľ, ktorý narastie, keď sa ako prvému po dlhých rokoch podarí vyriešiť prvú hádanku práve Wadeovi.



Už od úplného detstva som mala rada videohry. Nielenže som ich rada hrávala, ale rada som sa aj pozerala, ako ich hrajú druhí. Preto by nemalo byť až takým prekvapením, že som si o nich aj s radosťou chcela niečo prečítať. Predstavovala som si, že táto kniha bude hrdo stáť v mojej knihovničke a všetkým dávať najavo nielen moju lásku ku knihám, ale aj k hrám. Ready Player One - ó, áno, to som ja!

Od samého začiatku môjho čítania som však tušila, že tu čosi nehrá. Vlastne ani tak presne neviem povedať, čím to bolo. Za najväčšiu prekážku, ktorá mi bránila nechať sa pohltiť knihou, považujem obdobie, na ktoré sa zameriava. Tým nemyslím blízku budúcnosť, ale naopak - minulosť. Celá kniha sa totiž viaže na popkultúru 80. rokov minulého storočia. Bolo tam neskutočné množstvo odkazov snáď na každú hru, pieseň, film, knihu a osobnosti, ktoré mali v tomto desaťročí svoje čestné miesto. Cítila som z toho, že to musí byť naozaj veľká autorova záľuba a rozhodne sa v tom vyzná. Takisto viem pochopiť, že pre toho, kto v týchto časoch vyrastal, bude určite príjemné čítať o známych dielach z detstva a spomínať na ne počas čítania. Lenže ja som iný ročník a spoznala som len zopár titulov, čo bol problém, pretože ten zvyšok potom pre mňa nemal žiaden význam. Všetky názvy sa stávali len prázdnymi slovami, ako aj siahodlhé informácie o nich, ktoré tvorili drvivú väčšinu knihy.



Ale okrem tohto veľkého zoznamu, to nezachránila ani príbehová časť. Tak veľmi som si priala, aby ma zaujalo aspoň niečo, ale aj keď tam vidím svetlé momenty, všetky zatienil autor svojím štýlom písania. Nekonečné opisy všetkého, dlhé rozprávania o každej prkotine a veľmi pomalé posúvanie sa v deji. Netrvalo dlho a začala som byť podráždená aj z toho večného ospevovania OASIS-u. Všetko bolo možné tak ľahko, až som tomu prestala veriť. Na každý problém prišlo riešenie ako blesk z jasného neba.

Námet príbehu je však veľmi zaujímavý a viem si ho predstaviť ako nadupaný film, ktorý by som si určite pozrela (čo sa neskôr fakt stalo - skutočne vznikla aj filmová adaptácia). Tajuplná hra s tromi hádankami mi pripomenula Trojčarodejnícky turnaj z Harryho Pottera. Ale ako knižné spracovanie to bolo únavné a často som pochybovala, či naozaj čítam tú istú knihu ako ostatní. Po celý čas som voči príbehu nepocítila takmer žiadnu emóciu. Úprimne ma však zaujímalo, ako sa to celé skončí a čo bude s hlavnými hrdinami, ktorí mi boli sympatickí a páčila sa mi myšlienka ich rôznorodosti. Ale hoci bol záver pekný (a klišé), niečo mi v ňom ako aj v celej knihe chýbalo. Neviem, čo bolo autorovým zámerom - či chcel poukázať na nebezpečenstvá virtuálneho sveta, do ktorého sa ľudia čoraz viac ponárajú? Na pointu a určitú krásu videohier? Či predstavu budúcnosti ľudí a planéty, ktorá je hrozivo podobná už terajšej súčasnosti? Hoci som do úplného konca knihy dúfala, že si u mňa získa aspoň nejaké skóre, nestalo sa tak a namiesto toho ma čakal game over.

Ďakujem...

6 komentárov:

  1. Všude byla doteď jen chvála a po tvé recenzi je to příjemná změna :) Já četla něco podobného, Erebos a ten byl perfektní. Proto jsem si říkala, že se pustím i do této kniuhy. Chtěla jsem si ji objednat, ale vždycky jsem si vybrala něco jiného :D
    Asi jsem tušila co. Nicméně povedená recenze, ale jednou si knihu určitě přečtu .)
    Katy

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Erebos mám doma tiež, no ešte som ho nečítala. :)

      Odstrániť
  2. Anotácia znie veľmi dobre. Počula so už o tejto knihe, no veľmi som jej nevenovala svoju pozornosť. :) Mňa vôbec nebaví sledovať, ako hrá niekto videohry. Radšej si pustím nejaký dobrý film alebo prečítam knihu. Dlhé opisy nemám tiež veľmi v láske, pretože... no, pretože sú dlhé. Mrzí ma, že kniha nesplnila tvoje očakávania. Snáď budeš mať nabudúce viac šťastia. :) Krásna recenzia. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne. :) No ja som to sledovanie myslela skôr, že keď som bola menšia, tak som kukávala ako sa hrajú hry bratranci a tak. :)

      Odstrániť
  3. Ajajáj, tak teraz som rada, že kniha ku mne prišla ako výhra a neminula za ňu ani cent. Osobne zdĺhavé opisy nemám v láske a strašne ma nudia a kvalita príbehu v mojich očiach upadá. Pravdaže nie vždy, niekedy sú opisy na jedničku s hviezdičkou, no teraz sa mi tak vidí, že to bude tá druhá, nudná možnosť. No uvidím, ako sadne mne, síce neviem, kedy sa ku knihe dopracujem, ale som vážne zvedavá, čo si autor pripravil a či prekvapí...a krásne recenzia♥

    OdpovedaťOdstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)