Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | P.S. (Aňa Geislerová)

22. septembra 2016

RECENZIA | P.S. (Aňa Geislerová)



Okrem príbehov rada čítam aj knihy, v ktorých skutočné osobnosti píšu o svojom živote. Ani ich nemusím mať nejako špeciálne rada či byť ich fanúšičkou. Jednoducho ma niečím zaujmú a to niečo sa potom pokúšam nájsť v knihe, ktorú sami napísali. Môžu to byť rôzni ľudia - herci, umelci,... Ich svety sú také odlišné, pre mňa neznáme. Rada sa dozvedám o tom, aké je to v zákulisí toho, čo vidíme a spoznávam ich názory, postoje, myšlienky a všetko, čo zažili na miestach, ktoré navštívili. Rada tiež zisťujem, že ich život vždy nie je len pestrou ponukou možností, ale vie byť často aj rovnako „obyčajný“ a každodenný ako ten náš.

Neznáma bola pre mňa tiež aj Aňa Geislerová - poznala som ju len z videnia a z počutia jej mena v televízii, aj to len tak trošku. No svojou knihou mi dovolila spoznať ju oveľa viac a oveľa osobnejšie. Teraz, keď niekedy uvidím jej tvár a zrzavé vlasy, nájdem v nich spomienku na rozprávanie o jej deťoch, babičkách, rodičoch... Spomeniem si na všetku tú lásku, ktorú bolo cítiť z každého jej slova. Lásku ku životu a úplne všetkému, čo prináša človeku.


Príbehy, zážitky aj malé príhody... celá knižka je plná rozmanitých chutí, jedál, vôní, farieb, nálad, emócií, miest, ľudí, životných období, ale predovšetkým jedného nemenného - tej lásky. Aňa rozpráva s úprimnosťou, nebojí sa robiť si zo seba srandu, ale vie sa tiež stíšiť a vy si uvedomíte, že k životu patria aj chvíle, kedy netreba veľa rečí. Jej knižka na mňa pôsobila veľmi milo, úsmevne, hrejivo, útulne a pozitívne. Niekedy som mala pocit, akoby som sa ja sama vrátila k niektorým okamihom môjho života. Niečo som vnímala rovnako ako Aňa a s iným som naopak nesúhlasila, ale to vôbec nevadí - patrí to k tomu.


Kniha P.S. vyšla hneď dvomi spôsobmi - v tlačenej a audio verzii. Obidve sú špeciálne niečím iným a keďže som si ju obľúbila, chcela by som ju mať aj doma v knihovničke a objavovať ju novým spôsobom. Klasické vydanie vyniká krásnym denníkovým spracovaním a ilustráciami, ale výnimočnosť audioknihy zas spočíva v tom, že jej rozprávačom je samotná autorka. Čo viac si môže čitateľ priať, než keď mu svoju knihu predčíta spisovateľ osobne? Aňa vie najlepšie vyjadriť, aké mala pocity v jednotlivých chvíľach. Šomre, spieva, kričí, hundre si, kde-tu zachrípne a inde počuť jej úsmev na perách. Ona to len nečíta, ona to prežíva a my s ňou. Všetky kapitoly, oddelené jemnými tónmi, majú okolo piatich minút, takže si ľahko nájdete čas nejakú si pustiť, bez ohľadu na poradie. Len tak - aby ste si rozjasnili deň. Ja sa k nim budem určite vracať - a vôbec mi nebude prekážať, ak budem niektoré poznať už aj naspamäť. Kniha P.S. bola ako stretnutie s najlepšou kamarátkou, ktorá mi zverovala svoje radosti i starosti a ja som len počúvala a snívala spolu s ňou.


PS: za vypočutie si tejto audioknihy veľmi pekne ďakujem Audioteka.sk,
kde si môžete zadarmo vyskúšať 25-minútovú ukážku.

4 komentáre:

  1. Aňu zbožňuju a její knihu rovněž. ♥
    Na audio moc nejsem, ale myslím, že v podání Ani to musí být zážitek.

    www.brcqo.blog.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja tiež audioknihy bežne nepočúvam, toto bola vlastne moja prvá audiokniha a myslím, že práve P.S. bola na začiatok skvelá voľba. :)

      Odstrániť
  2. Krásna recenzia. :) Audiokniha vyzerá vážne zaujímavo. Porozmýšľam a možno si ju vypočujem aj ja. A inak krásna fotka. ♥ :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak sa tak stane, veľmi rada si prečítam tvoju recenziu. :) A inak, ďakujem. :P :) ♥

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)