Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Doslova (Lucy Keating)

4. februára 2018

RECENZIA | Doslova (Lucy Keating)



Mnohí určite už poznáte ten pocit, že ste si priali byť postavou v nejakom veľkom príbehu. Annabelle bola hlavnou hrdinkou, ale toto zistenie ani zďaleka nepokladala za úžasné. V jej živote panoval poriadok a harmónia, všetko v ňom bolo dokonalé a usporiadané, budúcnosť vopred naplánovaná... až dokým ho návšteva Lucy Keating na Annabellinej škole neprevráti naruby. Lucy je slávna autorka ľúbostných románov. Jej knihy bývajú plné drámy, tragédie a lásky, ale pre Annabelle sú dôležité len reálne fakty, žiadne vymyslené príbehy. Odmieta uveriť bláznivému tvrdeniu Lucy, že píše jej život. Keď sa však Annabelle začne všetko vymykať spod kontroly, pochopí, že naozaj za to môže Lucy a rozhodne sa vziať svoj život do vlastných rúk.

Prvky, ktoré vždy vedia upútať moju pozornosť na nejakú knihu, sú knihy o knihách a knihy o psoch. Hoci psík, zobrazený aj na chrbte knižky, tu vystupuje len v malej miere, aj tak som si ju doslova zamilovala ešte predtým, než som sa pustila do jej čítania. Príjemný pocit ma sprevádzal počas celého príbehu, ktorý bol vskutku nezvyčajný. Áno, boli tam aj klišé veci. Ale nezvyčajný bol skôr v tom, že pôsobili tak inak. Akoby ich autorka vkladala do príbehu zámerne - s tým, že si uvedomuje, ako často sa v YA literatúre vyskytujú a opakujú - a chce niekoľko takýchto stereotypov zbúrať. Okrem toho som naozaj nevedela, čo ma v príbehu ešte čaká a nebola som si istá, ako vlastne skončí.

Spestrením knihy bol tiež zaujímavý pohľad na tvorbu spisovateľov. Obohacujúce myšlienky plynuli najmä z hodín tvorivého písania, na ktoré Annabelle chodila v škole. Vzhľadom na jej racionálny spôsob uvažovania, boli pre ňu tieto hodiny stratou času, ale ja som ich pokladala za úžasné. Pokojne tam mohlo byť aj viac perličiek o vytváraní príbehov a hrdinov, na ktorých čitateľ nezabudne.

Oceňujem autorkin zmysel pre humor (a profesionalitu), že v knihe zo seba spravila dosť takú bosorku. :P Síce hovorila o šťastnom konci, ale aj tak pôsobila ako zlomyseľná maniačka, ktorá sa svojim postavám vysmieva zlodušským smiechom. Lucy však do príbehu zakomponovala nielen seba ako postavu, ale aj kus z vlastného osobného života. Napríklad skutočná Lucy Keating je takisto majiteľkou psa, žije na rovnakom mieste v Californii a miluje hudbu a zmrzlinu. To urobilo z knihy sympatickú.

Neviem, do akej miery za to môže preklad, ale slovo „čudné“ sa tam vyskytlo neskutočne veľakrát. Začala som ho počítať, ale prestalo ma to baviť. Veď niečo by mohlo byť aj zvláštne alebo divné… napokon, veď len záver bol poriadne šialený. Ak som mala aj nejaké ďalšie výhrady, zabudla som na ne, pretože nič mi nedokázalo pokaziť spokojný dojem z tohto krásneho, milého a nenáročného príbehu o tom, že náš život nemusí byť dokonalý - hlavné je, že patrí nám. A hoci niekedy nevieme, či robíme správne rozhodnutia, dôležité je, že sú naše.

Ďakujem...

4 komentáre:

  1. Krásná recenze. O knize jsem vůbec neslyšela, ale vypadá pěkně. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jéj, tak toto vyzerá naozaj na také milé a oddychové čítanie s pekným nápadom a myšlienkami. Rozhodne, ak budem mať chuť vypnúť, tak rada siahnem po tejto knihe, lebo YA skrátka vie, ako na človeka, ktorý je v strese (až na pár výnimok z tohto žánru, ktoré mu ten stres rady vyvolajú alebo úplne zhoršia náladu).
    Veľmi sa mi páči obálka, no ešte väčšmi tvoja recenzia a som neskutočne rada, že som si mohla po dlhšom čase prečítať tvoj článok♥♥♥ Maj sa krásne a prajem mnoho dobrých kníh a tvorivej nálady ^.^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, Mony ♥ musím si tvoje priania skutočne zobrať k srdcu a prebrať blog (i seba) k životu. Alebo aspoň k činnosti inej než ničnerobenie. :/ :D Veď už aj tie medvede sa prebúdzajú zo zimného spánku a snežienky sa derú cez sneh, tak snáď niečo zvládnem aj ja. :D

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)