Ostrov stratených príbehov

štvrtok 21. októbra 2021

PERLA V PIESKU - Tessa Afshar | Hradby hanby a hrdosti zrútili sa vďaka Božej milosti

 

Všetku moju tvorbu knižných fanartov uverejňujem aj na mojom Instagrame pod hashtagom #AlyGrafikArtvik

Rachab mala len pätnásť rokov, keď ako mladé dievča prišla o celú vlastnú budúcnosť a o všetky svoje sny. V jej rodine sa stala obetným baránkom - nebolo to však „zvyčajné“ priame obetovanie Rachabinho života rôznym modlárskym bohom, no aj tak mala pocit, že v tom okamihu nezvratne zabili nielen jej telo, ale predovšetkým jej dušu, srdce, myseľ a nádej. Cítila sa ako mŕtva, pochovaná zaživa a čo je najhoršie - Rachab vedela, že odteraz bude umierať každý deň a každú noc, zas a znova.

pondelok 4. októbra 2021

RITMATIK - Brandon Sanderson | Krieda nemusí byť vždy nuda

 

Všetku moju tvorbu knižných fanartov uverejňujem aj na mojom Instagrame pod hashtagom #AlyGrafikArtvik

Kniha s názvom Ritmatik je o mladom chalanovi, ktorý... nie je ritmatik. To je teda naozaj veľmi sľubný začiatok príbehu. Takto napísané mi to pripomenulo knihu Miniaturista (čo nie je práve moja najpríjemnejšia čítacia spomienka - moja recenzia), kde kvázi-zápletka so samotným miniaturistom bola skutočne miniatúrna.

utorok 3. augusta 2021

MÁJ ☀ JÚN | Toľko slov, pocitov a obrazov, koľko má kvet lupeňov ✿



Ostrovný názov môjho blogu začína naberať ďalší význam (o skutočnom pôvode jeho vzniku si môžete prečítať v článku o tajomstvách zo zákulisia blogu). Niekoľko týždňov je tu totiž ticho ako pred búrkou a potom sa sem zrazu priženie hotová prívalová vlna v monštruóznej podobe zhrnutia za celé dva mesiace, ktoré mi ubehli ako... nuž, naozaj ako tá voda. Tak dúfam, že vás v tomto letnom teple osvieži - namiesto toho, aby vás spláchla a odplašila odplavila preč z tohto Ostrova. :P

sobota 1. mája 2021

MAREC ✿ APRÍL | Príbeh/y posledných dvoch mesiacov môjho života

 


Rozprávanie o novinkách z môjho života za posledné týždne, ktorého prečítanie vám potrvá minimálne týždeň. Vážne, tento príspevok je dlhší ako vlasy mojej milovanej  ☀  Rapunzel.  ☀  Taký rozsiahly, že jeho dĺžka sa nemeria na počet slov alebo znakov, ale na jednotku svetelných rokov. Uvažovala som, či ho nemám radšej rozdeliť na časti a chcela som sa na názor opýtať aj vás, no keďže aj tých by zrejme bolo viac ako má telenovela, tak som ho napokon nechala v celku. Rada by som to všetko proste uzavrela naraz, i keď viem, že napísať kilometrový článok je absolútne neefektívne, neprofesionálne a vlastne šialené. Noáčo. Kto chce, prečíta si celý alebo len jeden odstavec - kto nechce, pozrie si aspoň fotky alebo zahromží a utečie kade ľahšie. Ja som sa s vami jednoducho potrebovala podeliť o to množstvo pekného, čo som prežila, tak nech už sa s tým rozhodnete naložiť akokoľvek, do nasledujúcich dní vám želám rovnako veľa, ba ešte viac krásnych maličkostí.

streda 17. februára 2021

LURDY | Moje dojmy a spomienky z púte v roku 2009 - #2 časť ♡ ✝ ♡

 


Dnešný článok pri príležitosti Popolcovej stredy je druhým pokračovaním môjho trojdielneho lurdského špeciálu - „cestopisu“, ktorého prvú časť som zverejnila na blogu minulý týždeň vo sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej a Svetový deň chorých. Vtedy som si myslela, že z toho budú len dva články, ale keďže som sa opäť rozpísala viac než som čakala, svoje rozprávanie som nakoniec rozdelila na tri. Tentoraz vám neviem povedať, kedy presne uverejním ten posledný záverečný. Okrem toho - o Lurdoch som nepísala tri roky, takže mi to príde ako celkom pekná symbolika, že aj tohtoročné príspevky budú až tri. Bez ďalších úvodných rečí sa teraz poďte so mnou v spomienkach preniesť do  Lurd. Nastupovať! :)

štvrtok 11. februára 2021

LURDY | Moje dojmy a spomienky z púte v roku 2009 - #1 úvodná časť ♡ ✝ ♡

 


Keby na mojom  Ostrove stratených príbehov  niekedy nastal koniec sveta a mohli by ho ako jediní poslední hrdinovia prežiť len dva články, chcela by som, aby sa pre budúce generácie navždy zachovali tie o Lurdoch (no dobre, ešte aj ten o svätej Rite). Tak, ako naveky ostanú v hĺbke môjho srdca.  Sú to spomienky na skutočné neskutočné udalosti, ktoré mi Lurdy napísali do Knihy môjho života ako kapitolu s výnimočnými príbehmi. A ja si z tohto srdca vrúcne prajem, aby sa na ne nielenže nikdy nezabudlo, ale aby naopak ešte putovali stále ďalej medzi všetkých ľudí. Z maličkého (Pyrenejského pol)ostrova do celého sveta.

piatok 1. januára 2021

TOBii PCEye Plus | Posledný pohľad na krásy a radosti v roku 2020 mojimi očami, ktorými svoj svet už nielen vidím, ale aj ovládam (✿◠‿◠)

 

Tá svetelná signalizácia na lište v skutočnosti nie je ružová, ale červená. Zvláštne... ufo? O.o

Keď maliarka Frida Kahlo ako mladé dievča v roku 1925 cestovala autobusom, stala sa účastníčkou dopravnej nehody, po ktorej ju už po celý život sprevádzali zdravotné problémy a bolesti. Dlhé mesiace ostala spútaná v korzete a pripútaná na posteľ. Aby sa aj v takomto stave s obmedzenými možnosťami mohla naďalej venovať tomu, čo ju zo všetkého napĺňalo úplne najviac - tvorbe umenia - namontovali nad ňu zrkadlo, vďaka čomu začala kresliť svoje slávne autoportréty. Teraz je však 21. storočie a aby som mohla tvoriť ja, nemám nad sebou zrkadlo, ale obrazovku monitora. Svieti mi nad hlavou, až si môžem predstavovať, že som tiež ako nejaká celebrita v žiare reflektorov.

utorok 22. decembra 2020

VIANOCE | Moje japonské básne haiku #5


Včera bol oficiálny prvý zimný deň, ale vôbec sa vám nečudujem, ak ste si to ani nevšimli. Skôr by som ho nazvala nultý zimný deň, pretože vonku to vyzerá tak, akoby si globálne otepľovanie vytvorilo nejaké svoje vlastné piate ročné obdobie. No možno ešte aj Pani Zima teraz nosí rúško, aby na nás náhodou nekýchla snehom alebo sa pozabudla a sama zaspala zimným spánkom. Každopádne nám začala zima a pozajtra je tu už Štedrý deň, čo ma ako vždy inšpirovalo k tvorbe básní haiku*.

A o čom len môžu byť vianočné haiku?

Predsa o stromčeku, darčeku, medovníčku, zvončeku...

pondelok 14. decembra 2020

SÚŤAŽ | Nie celkom bežné vyhodnotenie

 


Nadpis tohto príspevku by som mohla používať pre každý článok, pretože mne sa žiadny nikdy nepodarí písať iba o tom, o čom by mal byť. A že na blog pribudne vždy aspoň o týždeň neskôr, ako som plánovala, nehovoriac -  ale naozaj sa budem snažiť, aby tu bol vianočný článok na Vianoce a nie na Veľkú noc. Vidíte, už zase som odbočila úplne mimo.

Autumn Leaf