utorok 3. decembra 2013

Drozdajka - Hry o život #3 /recenzia/


Názov: Drozdajka
Originálny názov: Mockingjay
Diel série: 3. diel, Hry o život [The Hunger Games]
Autor: Suzanne Collinsová
Vydanie: 2010
Vydanie na Slovensku: Ikar, 2011
Väzba: pevná väzba s prebalom
Počet strán: 293

Dvanásty obvod ľahol popolom a to doslova. Z arény však Katniss, Beeteeho a Finnicka zachráni vznášadlo z Trinásteho obvodu. Ostatných víťazov zajalo Sídlo a Peeta sa stáva jeho zbraňou proti Katniss. O Trinástom obvode to teda bola pravda - skutočne existuje. Po celý ten čas, čo sa ostatné obvody trápili pod vládou prezidenta Snowa a vydávali mu svoje deti do Hier o život, Trinástka sa skrývala, spamätávala zo vzbury a pripravovala sa na ďalšiu. Ale poriadna revolúcia potrebuje tvár vodcu a kto môže byť lepším vzorom než drozdajka Katniss - dievča z plameňov? Katniss úlohu prijme pod podmienkami, ale čoskoro zistí, že vo svete, kde sú deti nástrojom vo vojne sa už nedá veriť nikomu - iba samým sebe. A možno ani to nie.

Sú knihy, ktoré ma počas čítania vyžmýkajú a na konci ani neviem, čo mám cítiť a myslieť si. Dvojnásobne to platí pri koncoch celej série.
Túto recenziu píšem asi týždeň po dočítaní Drozdajky, pretože skôr sa fakt nedalo. Čítala som ju do noci a ani potom som dlho nemohla zaspať. Ten koniec a vlastne celá kniha vo mne vyvolala dosť nepríjemný pocit, ktorý sa so mnou vliekol ešte niekoľko dní. Ešte nikdy som takú knihu nečítala.

Prvé dva diely som prečítala veľmi rýchlo, ale Drozdajku som odkladala do poličky a zasa vyberala. Mala som pocit, že prvú polovicu knihy sa tam nič nedialo a v druhej polovici sa to všetko zase udialo príliš rýchlo.

Suzanne proste zničila všetko a všetkých. Chýbal mi Peeta. Síce bolo neskôr zaujímavé spoznať ho z inej stránky, ale už to nebol on. Chýbala mi Katniss. To odvážne, silné dievča, ktoré sa prihlásilo namiesto sestry je navždy preč. Katniss sa zrútila, už nevie čo má cítiť, myslieť si a hlavne komu má veriť. Ja sa jej už ale asi ani nečudujem - po tom všetkom, čo si prežila a koľko obetí videla na vlastné oči. Ale i tak mi jej myšlienky po čase začali liezť trošku na nervy a jedným svojím rozhodnutím na konci ma totálne sklamala - a možno aj trochu zhnusila.

Ostatné postavy - ako Finnick, úžasná Johanna, Gale alebo Prim - dostali viac priestoru. Tí, čo čítali si môžu odkryť nasledujúci spoiler - (a keď tak nad tým teraz uvažujem, je to od autorky dosť ironické, keď nám ich väčšinu aj hneď vzala.)

V deji bolo podľa mňa priveľa takých tých technológií a už som autorke takmer nič z toho neverila - pôsobilo to na mňa neprirodzene, umelo a tak vynútene. V prvých dvoch dieloch som si všetko vedela reálne predstaviť, že by to raz tak aj mohlo vyzerať na svete ale v Drozdajke mi to miestami pripadalo ako bájka či rozprávka (Suzanne dokáže vytvoriť určite originálnejších mutantov ako tých v trojke). 

A ten Trinásty obvod tiež nie je žiadna výhra - tak na jednej strane kontrolujú každý kúsok jedla, majú špičkové technológie a odborníkov a všetko majú zosynchronizované ako švajčiarske hodinky, no a druhej strane dovolia aby sa im tam rozšírila epidémia kiahní a ohrozila ich populáciu až tak, že zbierajú každého možného človeka? A nevidím veľký rozdiel medzi ich prezidentkou a Snowom...

Čo sa týka záveru - mám pocit, že bol príliš useknutý. Potrebovala som toho viac a ani epilóg tomu nepomohol. Aj keď musím uznať, že posledná veta bola úžasná. Celkovo som nevedela aký záver mám od tejto série očakávať ale niečo takéto by ma v živote nenapadlo. Ako som už povedala - z konca som mala nepríjemný pocit a vôbec mi nestačil.
A ešte niečo. Tá krásna belasá obálka so slobodnou, voľnou drozdajkou, ktorá vyvoláva pocit nádeje absolútne nesedí s knihou. Tá mi skôr pripomína jedno depresívne klbko s ktorým sa Suzanne hrala, až kým sa jej príliš nezamotalo. Síce sa tam vyjasnila úplne každá vec z celej série, ale aj tak to na mňa tak pôsobí.

Škoda, že Suzanne nenapísala ešte jednu knihu o tom, ako by boli Katniss a Peeta niekomu mentormi. Dosť by ma zaujímalo sledovať Hry aj z takého uhla pohľadu.


Knihe dávam 2 hviezdičky

5 komentárov:

  1. Uplne suhlasim. Prve dne knihy som precitala okamzite. Nevedela som sa odtrhnut a vzdy som si hovorila este jednu kapitolu a pojdem spat. Posledna sa mi citala tazsie. Stale som cakala na nieco co by ma uchvatilo. Po precitani poslednej strany som sa nevedela zmierit s tym ze dalej nie je uz ziaden text. Zle ukoncene na moj vkus hlavne pri tom ked prve dve knihy sa zvacsa tocili okolo lasky Peeta a Katniss a v poslednej sme dostali 10 riadkov.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tým záverom to veľmi pokazila - celý môj dojem na sériu sa mi kvôli nemu skreslil.

      Odstrániť
  2. Pekne napísané ja som len teraz začakala s blogovanim ak by si mi chcela dať radu tak ti ďakujem taktiež si môžeš pozrieť môj blog neviem ako sa da rozširovať :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem. :) No asi hlavná rada je písať bez chýb a prispôsobiť si vzhľad blogu...

      Odstrániť