Ahojte Ostrovčatá,
idem vám ukázať jeden môj veľmi krátky príbeh, ktorý som kedysi napísala do jednej súťaže. Ide o double drabble - čiže akýkoľvek text, ktorý musí mať presne 200 slov. Ani viac, ani menej. Vtedy som sa s tým stretla po prvý raz a myslím, že aj posledný. :D Radšej píšem bez pravidiel, pri tomto som strávila asi hodinu len tým, aby som svoj text zúžila (na začiatku som tam totiž mala nejakých 400 slov, pomoc). Príbeh mal byť na tému „jeden zo siedmich hriechov“ a ja som si vybrala pýchu. Snažila som sa v tomto rozsahu zachovať základnú myšlienku a posolstvo. :)
Kedysi jestvovala chodba so zamknutými dverami. Strážila ich postava menom Pýcha. Zrazu tu prišla iná postava a Pýcha sa opýtala: „Kto si?“
„Som Pokora a napravujem to, čo zničíš,“ odpovedala.
„Bez kľúča sa dnu nedostaneš. Ten mám iba ja,“ odvetila Pýcha.
„Použi tento,“ Pokora podávala Pýche kľúčik. Tá si však popálila ruku, keď sa ho dotkla. Zmätene pozorovala, ako Pokora sama odomkla a vošla dovnútra.
Za dverami prebiehal život dievčaťa Paige.
Podľahla elite dievčat a svojich priateľov vymenila za popularitu.
Začala nimi pohŕdať. Pokora sa teda rozhodla urobiť vážnejšiu
vec, aby to napravila.
Paige sa na druhý deň zranila a ostala týždeň v nemocnici. Jej „kamarátky“ ju tam ani raz nenavštívili. Ale prišli jej starí priatelia a vtedy si uvedomila, aká slepá bola. Oľutovala svoje chyby a oni ju prijali späť. Pokora cítila, že z dievčaťa zmizla všetka namyslenosť.
Vrátila sa na chodbu, kde netrpezlivo čakala Pýcha.
„Odviedla si veľa práce, ale ja som všetko napravila. Už sa tu nedostaneš,“ povedala Pokora a zamkla dvere.
„Ako ich tvoj kľúč mohol odomknúť?“ nechápala Pýcha.
„Tento kľúč odomkne každé dvere srdca, to si zapamätaj. Je to totiž láska,“ odvetila Pokora.
Pýcha odišla preč so sklonenou hlavou.
Paige sa na druhý deň zranila a ostala týždeň v nemocnici. Jej „kamarátky“ ju tam ani raz nenavštívili. Ale prišli jej starí priatelia a vtedy si uvedomila, aká slepá bola. Oľutovala svoje chyby a oni ju prijali späť. Pokora cítila, že z dievčaťa zmizla všetka namyslenosť.
Vrátila sa na chodbu, kde netrpezlivo čakala Pýcha.
„Odviedla si veľa práce, ale ja som všetko napravila. Už sa tu nedostaneš,“ povedala Pokora a zamkla dvere.
„Ako ich tvoj kľúč mohol odomknúť?“ nechápala Pýcha.
„Tento kľúč odomkne každé dvere srdca, to si zapamätaj. Je to totiž láska,“ odvetila Pokora.
Pýcha odišla preč so sklonenou hlavou.
... vďaka, Aly ;) ... vďaka za príbeh plný vzácnych právd ... o pravom a nepravom priateľstve ... o páde a opätovnom povstaní, o tom ako "vonia" pýcha a ako pokora ... o LÁSKE, ktorá odomkne každé dvere.
OdpovedaťOdstrániťNaozaj, v Tvojom krátkom príbehu vnímam veľkú hĺbku plynúcu zo skúsenosti.
Z celého srdca - vďaka za ozajstných priateľov - za každého jedného osobitne. Vďaka i za Teba, Aly ;)
Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad.
Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom.
(Kniha Sirachovcova 6, 14-15)
...ďakujem. :)
Odstrániť:)
OdstrániťTieto drabblovky som sa nikdy nepokúsila napísať, ale veľmi rada ich čítam :D A táto tvoja bola naozaj krásna :)
OdpovedaťOdstrániťJej, ďakujem. :) :)
OdstrániťJeee :D to bolo v našej súťaži, čo sme organizovali s Moonlight :D :D
OdpovedaťOdstrániťNo joo, už som len čakala, kedy to spoznáš. :D
OdstrániťTo je dobrý! :) Drabble jsem nikdy psát nezkoušela, ale tvůj se mi moc líbí a úplně mě navnadil :)
OdpovedaťOdstrániťTo som rada. :) A ďakujem. :)
OdstrániťVeľmi pekné :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, vážim si to. :)
Odstrániť