štvrtok 9. januára 2014

Šimon /recenzia/


Názov: Šimon
Autor: Darina Mikolášová
Vydanie na Slovensku: Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2013
Väzba: pevná väzba s prebalom
Počet strán: 223

Ako hovorí už podnadpis knihy, ide o skutočný príbeh rodiny zo Slovenska. A ako hovorí nadpis knihy ide konkrétne o mladého chlapca, Šimona Bucha, ktorého možno už poznáte z televízie, zo správ, Modrého z neba, novín a internetových článkov. Pred viac než šiestimi rokmi sa rozhodol, že podstúpi úplne jednoduchú operáciu nosnej priehradky, kvôli ktorej sa mu ťažko dýchalo nosom. Spoliehal sa na lekárov, ktorí ho ubezpečovali, že ide o naozaj banálnu operáciu a možno ešte v ten deň pôjde domov. Nikto však nemohol tušiť, že lekári tú operáciu podcenia a svojou nezodpovednou prácou spôsobia, že Šimon upadne do bdelej kómy. Už sa z nej neprebudí. Nikdy...

Keď som knihu dostala do ruky, myslela som si, že celý príbeh bude opisovať iba Šimonovu chorobu a že to bude písané z pohľadu redaktorky. Mýlila som sa v obidvoch veciach. Celá kniha začala svoj príbeh úplne na začiatku, keď rodina Buchovcov ešte žiadneho Šimona nemali. To bolo veľmi dobré. To znamená, že som s nimi mohla prežiť ich celý príbeh - ich rozhodnutia, problémy, detstvo Šimona a jeho súrodencov, sledovala som ako sa medzi nimi vyvíjajú vzťahy, rodinné putá. Všetko bolo písané z pohľadu jeho mamy Valiky, aj keď niekedy sa mi zdalo, že zašla až príliš do súkromia vzťahu medzi ňou a jej manželom. Nechápem, prečo takmer každá slovenská tvorba musí stále riešiť aj typické ženské problémy. 

Všetko som to teda prežívala s nimi - rodinné príhody, rozhovory, detaily z ich života, plány... Bolo dobré, že to nebolo napísané z pohľadu redaktorky, pretože tak by sme videli len málo z toho. Tá prvá kapitola celkom stačila.

Veľakrát som sa nad knihou aj usmievala, lebo autorka používala naozaj dobrý štýl písania. No vždy, keď prišiel na scénu 
Šimon, nedokázala som sa usmiať. Keď sa niečo opýtal, keď sa rozhodoval o operácii, keď sa o nej hovorilo, v hlave mi svietil výkričník, že tento príbeh nemá šťastný koniec. V duchu som kričala na Šimona aby na ňu nešiel… bolo mi z toho veľmi smutno. Najmä, keď sa pozriem na prednú obálku a potom na zadnú.

Druhá polovica knihy, ktorá je oddelená fotografiami, už opisuje celý ten pád na dno. Všetok ten boj s lekármi, ktorí mlčali a tvárili sa, že oni netušia prečo sa mu to stalo. Boj so súdmi, s udržaním vzťahov v rodine, boj s ohováraním a závisťou, so Šimonovou chorobou… aký to musí byť hrozný pocit, keď vám život zničia cudzí ľudia, ktorím ste verili, že vám pomôžu zlepšiť ho?

Knihy so skutočnými príbehmi čítam najmenej, pretože väčšinou opisujú smutné udalosti. Reálneho života mám dosť svojho, preto v knihách hľadám únik z reality a nechcem vhupnúť do ďalšej. No občas si treba prečítať aj takéto knihy, aby sme zistili, že napriek všetkému sa máme predsa len ako dobre. A treba si to vážiť.



Kniha sa napriek vážnej téme čítala ľahko. 
Som veľmi rada, že som mohla spoznať Šimonov príbeh 
a držím mu veľmi palce

2 komentáre:

  1. Toto musel byt velmi silny pribeh. Uz len citat o utrpeni je tazke nie to este prezivat take muky. Knihu som necitala, a prvykrat som sa stretla s jej recenziou. Len neviem co si myslela tym ze tam ta matka riesila zenske problemy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To áno, je to silný príbeh... nuž, také tie veci medzi ňou a manželom tam boli spomínané - napr. písala o tom, že kým je vo Viedni tak dlho, či by ju on alebo ona jeho dokázala podviesť. Alebo podľa mňa zašla príliš ďaleko, keď spomenula aj to najnajnajsúkromnejšie. Už si to tak moc nepamätám, ale niekedy som mala pocit, že to obdobie pred narodením Šimona bolo dlhšie ako jeho samotný príbeh.

      Odstrániť