Lýdia: Obchodníčka s purpurom /recenzia/

Názov: Lýdia: Obchodníčka s purpurom
Originálny názov: Lydia - Purpurhändlerin in Philippi

Edícia: Biblický román
Autor: Josef F. Spiegel
Rok vydania: 2007
Vydanie na Slovensku: Lúč, 2012
Väzba: mäkká väzba
Počet strán: 240

Evodiu, alebo ako ju všetci poznajú pod menom Lýdia, predali ešte ako mladé dievča s jej rodinou do otroctva. Neskôr ju jej pani intrigánsky odlúčila od matky a súrodencov a tiež ju predala ako otrokyňu. Tu sa už dospelá Evodia venuje svojmu milovanému obchodu s purpurom. Každý vie, že purpur od Lýdie je ten najkrajší a najkvalitnejší. Evodia popri výrobe purpuru však neustále hľadá. Hľadá to skutočné a pravé náboženstvo, ktoré by dalo zmysel jej životu. Keď dostane svoj prvý epileptický záchvat, jej pán to považuje za trest od bohov, „božskú chorobu“ a odvrhne ju. Pošle Evodiu do liečebne a len tam sa začne jej cesta hľadania Pravdy.

Na začiatku knihy som sa do nej akosi nemohla začítať. Ešte som nečítala knihy z takéhoto biblického prostredia, preto to bolo pre mňa všetko také nové. Po pár stranách som si však zvykla, lebo kniha sa mi čítala ľahko a pôsobila na mňa veľmi príjemne a upokojujúco. Boli tam aj nejaké pomenovania a názvy, ktorým som nerozumela, ale to vôbec nevadilo.

Na deji bolo skvelé, že plynul rýchlo a vždy sa tam niečo dialo. Celú tú cestu od Evodie-filozofky po Evodiu-kresťanku bolo pre mňa veľmi zaujímavé sledovať. Netočila sa celá kniha iba okolo nej, ale zároveň aj áno. Príbeh bol napísaný pútavo a jednoducho, žiadne siahodlhé kvetnaté opisy. Výnimkou boli opisy farieb purpuru, ktoré ma vždy fascinovali. Vedela som si živo predstaviť jeho nádheru a pôvab. Celkovo bolo prostredie, postavy a dialógy vykreslené veľmi reálne na tú dobu, v ktorej sa príbeh odohráva. Čitateľovi sa tak priblížila so všetkými zvykmi a spôsobmi vtedajšieho Grécka a Rímskej ríše. Kniha čerpala aj udalosti zo Svätého Písma, autor to pekne pospájal a dotvoril svojou fantáziou.

Evodia bola fakt skvelá postava a získala si moje sympatie hneď na začiatku. Bola to múdra žena a aj keď bola „len“ otrokyňou, nebála sa povedať svoj názor a nekráčala s davom, čo sa týka náboženstiev. Mala svoju hlavu a vedela čo chce a po čom túži jej srdce. Bola odhodlaná hľadať to pravé až kým to nenájde. A určite to neboli smiešne božstvá a bôžikovia, ktoré vtedy vznikali na každom rohu. Evodia sa sama rozhodla čomu bude veriť a bolo jej jedno, že ju niektorí odsudzovali za to, že neverila a neuctievala to, čo všetci. Mala tiež svoje chyby, ktoré si uvedomovala. Aj ostatné postavy boli skvelé a autor niektoré situácie príjemne osviežil humorom.

Knihe môžem poďakovať za to, že ma znova silnejšie upevnila v mojej viere – že Boh je naozaj skutočný. Uvedomila som si, že každá tá postava v Biblii má tiež svoj príbeh (aj keď toto bolo z veľkej časti, samozrejme, vymyslené). Vďaka Evodiinmu charakteru je tu kontrastne ukázaný rozdiel medzi kresťanstvom a všetkými tými inými božstvami.