Ostrov stratených príbehov: KNIHY | Zamyslenie o kráse a význame „zvráskavených“ kníh

24. mája 2014

KNIHY | Zamyslenie o kráse a význame „zvráskavených“ kníh





Nedávno sa mi na bazári podarilo zohnať prvý diel mojej obľúbenej knižnej série z detstva - Slávna päťka od Enid Blyton. Hoci je to séria pre deti, aj tak ju mám nesmierne rada a vždy si ju s radosťou, láskou a chuťou prečítam. Doma som mala iba jeden diel a s ním sa mi spája veľa spomienok na detstvo, vtedy som si stále priala mať všetky časti.

Keď mi včera prišiel ten prvý diel, bola som veľmi šťastná a hneď som zachytila jeho vôňu. Knihy majú jedinečnú schopnosť voňať aj po toľkých rokoch. Potom som knižku otvorila, pretože, samozrejme, ako vždy si pri novej knihe musím prečítať aspoň kúsok začiatku. A tie zažltnuté stránky boli pre mňa proste nádherné. Predstavovala som si: ktovie, akí ľudia si v nej už listovali a koľko detí si z nej čítalo. Či sa im príbeh páčil, či si ho čítali tajne v noci...

Nakoniec som ju zatvorila a pozrela som sa na ošúchanú, časom poznačenú obálku. Tie trhlinky a pukliny mi pripadali, akoby mala vrásky. Také tie krásne vrásky starých ľudí, ktorí prežili svoj dlhý život a čas im urobil takéto znamenia. Znamenia, že tu boli vždy pre druhých ľudí. A také vrásky sú krásne aj na knihách. Tie sú tu tiež vždy pre druhých ľudí. Celkovo sa mi páči, keď na knihách a hlavne starých vidno, že boli čítané - že ľudia čítali ich príbehy. Neviem si predstaviť, že by som mala teraz Slávnu päťku ako čisto novú. Stratila by tým veľa zo svojho čara. Bolo by to aj divné, keďže je z roku 1992. Je to fakt zvláštny pocit, že si po 23 rokoch našla nakoniec cestu ku mne a do mojej knihovničky.

Týmto som chcela povedať, že staré knihy pre mňa niekedy majú oveľa väčší význam a hodnotu ako úplne nové knihy.

No aj keď je pekné vidieť na knihe, že plní svoje poslanie a ľudia ju čítajú, vždy sa ku knihe - a najmä požičanej - správajte zodpovedne a s láskou.

Majte sa pekne, Ostrovčatá :)

10 komentárov:

  1. Mne moje detské časy pripomína séria Sedem labiek za Penny od Thomasa Brezinu-ach, to boli časy....keby sa tak vrátili :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som mala rada od Brezinu Hľadači pokladov. :) ...tiež by som ich niekedy tak veľmi chcela vrátiť. :)

      Odstrániť
  2. U mňa to boli Traja pátrači. Ale vtedy boli napísané ešte len tri alebo možno päť dielov. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Troch pátračov sme mali tiež doma, ale radšej som mala SP alebo Hľadačov pokladov či Operácia Nautilus, asi preto že Pátrači boli iba chlapci. :)

      Odstrániť
    2. Ostatné spomínané knihy v čase môjho detstva ešte neexistovali. ;-)
      A dievčenské romány, čo mi občas priniesla mama ma nevedeli zaujať. Tak asi preto zvíťazili pátrači. Boli mi najviac podobní zo všetkých vtedajších knižných hrdinov.

      Odstrániť
    3. Tiež som mala radšej dobrodružné knihy ako dievčenské romány. :)

      Odstrániť
  3. ... nádherná úvaha o čare zvráskavených kníh. Nádherná, Aly. ... ďakujem.

    OdpovedaťOdstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)