Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Papierové mestá (John Green)

13. novembra 2014

RECENZIA | Papierové mestá (John Green)


Spoznajte Margo Rothovú-Spiegelmanovú, ktorej meno sa vždy vyslovuje iba celé a ktorá sa svojimi dobrodružnými výletmi pomaly stáva legendou. A potom je tu ešte Quentin, ktorý za zázrak svojho života považuje to, že vedľa nej býva. Ako deti trávili spolu veľa času, no sú až príliš odlišné povahy, aby im to detské susedské kamarátstvo vydržalo aj na dlhšie. Nič to však nemení na tom, že slušný, nekonfliktný a v pohode chalan Quentin je po celé tie roky stále zaľúbený do nespútanej a obľúbenej dievčiny menom Margo... ehm, Rothová-Spiegelmanová. Raz v noci sa mu zjaví v okne a zatiahne ho do svojho bláznivého plánu s jedenástimi bodmi, ktoré do rána musia stihnúť splniť. Keď však Quentin neskôr príde do školy, Margo nikde niet, pretože zmizla. Odišla. Utiekla. A jemu zanechala indície, podľa ktorých sa ju spolu s kamarátmi vydá hľadať. Lenže ťažko je nájsť také papierové mesto.



Príbeh bol po úvode rozdelený na tri časti - prvá predstavuje už spomínanú akčnú noc, druhá zas hľadanie Margo a nakoniec tretia cestu za ňou. Ja som odmalička dobrodružná duša, takže záhady, pátranie, riešenie indícií, tajomné miesta - to bolo moje. Aj tu som občas tajila dych a tešila sa z každej novej stopy, ale... Ale. Prvá tretina bola skvelá, spolu s Margo a Quentinom som odpočítavala jednotlivé body z jedenástich a bolo to naozaj... no, nechcela by som byť nepriateľom Margo. Ale ako som postupne zistila, ani byť jej priateľom nebola žiadna výhra.

Možno tým to bolo. Ďalšie dve tretiny tiež začínali úžasne, ale po čase začali ísť v rovnakej rovine... margovskej rovine. Neobľúbila som si ju, pretože chcela, aby každý robil to, čo si zmyslela, nebrala ohľad na nikoho iného okrem seba a na ničom jej nezáležalo. A myšlienky Quentina sa stále točili iba okolo nej. Pri svojom hľadaní ju chcel aj pochopiť, až príliš. Chcel cez všetky tie indície zistiť, kto vlastne Margo je. Ale iba strácal čas. Aj ten môj.




John po Na vine sú hviezdy aj v tomto diele použil v príbehu knihu, nad ktorou Quentin dosť premýšľal, citoval ju a rozoberal jednotlivé vety. Toto sa mi páčilo, až dokým to zas až priveľmi neprešlo k Margo. Proste, všetko sa mi na knihe páčilo, až kým sa to nepremargovalo. Tým sa príbeh niekedy aj zbytočne naťahoval. Inak je ale autorov štýl písania úžasný, taký svieži a vždy vie zvoliť správne slová. Aj všetky myšlienky, ktoré nám chce povedať, dokáže podať zaujímavým spôsobom - v niekedy čudných a zdanlivo jednoduchých situáciách. Takisto tu bol aj Johnov typický humor, striedal vážne situácie s takými, nad ktorými som sa aj zasmiala. Tiež tu bol aj závan napätia, veď to k poriadnej pátracej akcii predsa patrí.

A nakoniec postavy, ktoré vytvára. Niekedy sa chovajú ako normálni mladí ľudia - veselí a plní života - a inokedy zas vedia mať také filozofické úvahy, ktorým som nie vždy rozumela. Možno to niekomu príde zvláštne, ale ja som ich mala rada (okrem veď-viete-koho). Quentina, ale najmä jeho skvelých kamarátov som si veľmi obľúbila a tešilo ma, keď bol s nimi a rozprávali sa. A aby som dokončila, čím sa mi kniha ešte páčila - nápady. Ó, tie John má. Každá z tých troch častí mala niečo do seba, aj keď som cítila, že z toho mohol vyťažiť ešte viac. Dať tam menej hluchých miest. A dotiahnuť to. Pretože ten koniec ma asi sklamal. Ale zase neviem, čo iné by som vlastne mohla čakať. Na posledných pár stranách mal však Quentin dlhý monológ a ten bol krásny. Vystihol asi všetko, čo chcel autor touto knihou povedať. A mne sa tá myšlienka páčila.

Za recenzný výtlačok tejto knihy ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Knihu nájdete v dvoch vydaniach s inými obálkami aj väzbami - v mäkkej alebo v tvrdej.

5 komentárov:

  1. Skvelé fotky ako vždy.:) Inak, tiež som Margo nemala rada a autor mohol z knihy vytrieskať viac... Ale myšlienky stáli za to.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. čítala som aj TFIOS aj Aljašku. Obe po anglicky a obe krásne. (v slovenčine sa mi tie knihy nepáčia ani trošku, také umelé) Ale hviezdy sú pre mňa jednoznačne TOP!
    Paper Towns už menej, John Green píše stále o veľmi podobných postavách a človeku sa to potom zunuje. Presne to isté v abundance of kathrines. Ani som ju nedočítala.
    Musím uznať, ze PT sa mi miestami zdali trocha nudné, ale začiatok bol super. čakala som trošku viac. Som zvedavá ako dopadne film s Carou, ktorá sa mi na Margo nehodí absolutne :/

    7bluedots.wordpress.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, čítať v originále je vždy predsa najlepšie. :) ... Áno, máš pravdu. Čaká ma ešte Aljaška, ale začala som mať z nej obavy... Mne sa zas Cara celkom hodí na Margo, viem si ju tam predstaviť. :)

      Odstrániť
    2. Určite odporúčam tieto knihy prečítať v angličtine , súhlasím že ani mne sa nepáčil slovenský preklad. Ja som tieto knihy kupovala tu v angličtine http://www.eurobooks.sk/sk/produkt/325624/The-John-Green-Collection/

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)