Milé ostrovčatá, možno viete a možno nie, no predvčerom bol vzácny deň. A to hneď z dvoch dôvodov - 11. február je sviatok Panny Márie Lurdskej a zároveň Svetový deň chorých. Tieto dve veci spolu úzko súvisia, nakoľko sú Lurdy jedno z najznámejších pútnických miest. Osobne pre mňa tento deň veľa znamená, pretože pred niekoľkými rokmi som sa sama zúčastnila púte do Lurd vo Francúzsku.
Pri príležitosti toho špeciálneho dňa a toho, že sa už nachádzame v období 40-dňového pôstu, som sa rozhodla, že konečne nastala správna chvíľa, aby som vám porozprávala o jednej mojej zvláštnej príhode z Lurd. Snáď od samého založenia blogu som vám o nej túžila napísať, ale zdá sa mi, že až teraz prišiel vhodný čas.
Knihy majú krásne príbehy, niektoré nás povzbudia, iné zas vyčarujú úsmev na tvári… ale keď sa niečo také stane vám, keď sa to premení na váš skutočný príbeh… to je niečo úžasné a silné! Myslím, že práve o takýchto príbehoch zo života by sa malo písať a hovoriť, pretože nikdy neviete, komu sa tým môže pomôcť.
A teraz šup na moje dobrodružstvo z Lurd… :P
Ak náhodou žijete na inej planéte a ešte ste o nich nikdy nepočuli, je to miesto známe tým, že sa tam v jednej jaskyni dievčatku Bernadette zjavila Panna Mária. V tej jaskyňke odvtedy vyviera tiež liečivý prameň vody. Je to jaskyňa, v ktorej sa dejú zázraky - malé aj veľké, viditeľné i neviditeľné… Počas mojej púte som túto jaskyňu navštívila viac ráz a vždy som ju mohla spoznať iným spôsobom. V jeden deň sme mohli vstúpiť aj dnu, prejsť okolo jej stien a dotknúť sa ich rukami. Keď som vtedy spolu s mojou maminou už vyšla na druhom konci von, stále som bola blízko jaskyne. Všimla som si, že na zemi sú suché, opadnuté listy zo stromu. Vždy som rada zbierala z miest, ktoré som navštívila, rôzne kvetiny, listy, gaštany, skalky, atď…. Preto, keď som to videla, okamžite mi napadla myšlienka, že aj z Lurd by som si mohla odniesť nejaký dar tunajšej prírody. To by bol ten najsuper suvenír! Poprosila som teda maminu, nech zájde bližšie ku jaskyni a pár tých listov mi vezme. Najprv protestovala, že to sa isto nesmie a všade je plno ľudí. Ja som však veľmi tvrdohlavá a toto bola jedinečná príležitosť. Už nikdy v živote nebudem mať takú šancu! Rýchlo som ju presvedčila, že predsa nejde listy trhať zo stromu, ale len pár uschnutých zdvihne zo zeme. Nikto si ju predsa nebude všímať a budem jej kryť chrbát. Rýchlo spravila pár krokov k východu z jaskyne, zobrala z chodníka niekoľko lístkov a skokom bola naspäť pri mne. Celé to trvalo asi 3 sekundy. Tešili sme sa z úspešnej misie a z nášho úlovku
Aly, vďaka, že si sa podelila o zážitok, ktorý sa dotkol hlboko Tvojho srdca. ... úplne som sa tam pred Jaskynku s Tebou preniesla pri čítaní Tvojho zážitku a predstavovala som si Vás :)
OdpovedaťOdstrániťÁno, je pravda "Treba mať vždy oči otvorené a všímať si ľudí prítomných okolo seba. Človek môže nájsť toľko spôsobov, ako potešiť druhého človeka, len musí byť pozorný a vnímavý..."
Ďakujem. :)
OdstrániťTo je krásny príbeh. A máš veľmi peknú Lurdskú jaskynku. :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem veľmi pekne. :)
OdstrániťUž som ti to spomínala, viem, ale nedá mi ti to nespomenúť opäť: Píšeš naozaj NÁDHERNE!!!♥♥♥ Či už recenzie alebo príbehy, si talent ;))
OdpovedaťOdstrániťA teraz k príbehu...veľmi sa mi páčil a aj ja som sa s tebou ocitla na tomto krásnom mieste ako sú Lurdy (dúfam, že sa tam aj ja raz dostanem) Musím povedať, že som si čítanie užila a naozaj si ma aj vystrašila s tým strážnikom :D Páni, to musel byť stres, no nakoniec predsa len, všade sa nájdu dobrí ľudia ;)) Veľmi - preveľmi sa mi to páčilo a som nesmierne rada, že si sa o tento príbeh zo života s nami podelila (tá myšlienka na konci je kúzelná)...už sa neviem dočkať ďalších :D
P.S.: Opäť krásne fotky...obdivujem ťa ;))
Ďakujem za milé slová, veľmi si ma tým potešila. :) A ty tiež píšeš krásne, radosť čítať. :)
OdstrániťJe to nádherné, krásne napísané.. je veľi milé ako to dopadlo.. ako človek sa poteší z takej maličkosti.. naozaj je to veľmi silné miesto, kde ľudia sú ľuďmi :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) pekne si to vystihla. :)
OdstrániťČítam si tento tvoj článok znovu... a (znovu) som dojatá.
OdpovedaťOdstrániťTá myšlienka - aj suché opadané listy môžu ešte priniesť toľké dobro. Nikto nie je z hry. Každý - doslova každý môže byť zdrojom veľkej radosti. Ďakujem!
Ďakujem krásne ✿ veľmi sa teším, že tento príbeh aj po toľkých rokoch na blogu stále žije :) i keď v mojom srdci bude navždy ❤ obzvlášť teraz si ho pripomeniem, keď sa blížia tieto sviatky. :) Ak sa mi podarí, mám v pláne napísať ešte jeden a pravdepodobne posledný zážitok z Lurd, tak uvidíme. :) Okrem toho, vtedy som o tom nehovorila, ale pred 3 rokmi tento kamienkový príbeh vyšiel aj v časopise - oslovili ma z redakcie Posol. Verím, že takto snáď priniesol ešte veľa dobrého medzi ľudí, ktorí si ho prečítali. ❤ :)
Odstrániť