Ostrov stratených príbehov: ŽIVOT | Lurdský príbeh z môjho života - lov na netradičné suveníry

13. februára 2016

ŽIVOT | Lurdský príbeh z môjho života - lov na netradičné suveníry


Ale priniesli sme si odtiaľ napríklad aj takéto suveníry :)

Milé Ostrovčatá, predvčerom bolo 11. februára, čo je sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej a zároveň Svetový deň chorých. Tieto dve veci spolu úzko súvisia, nakoľko sú Lurdy jedno z najznámejších pútnických miest. Osobne pre mňa tento deň veľa znamená, pretože pred niekoľkými rokmi (konkrétne v roku 2009 ako 11-ročná) som sa púte do Lurd vo Francúzsku zúčastnila aj ja.

Pri príležitosti toho špeciálneho dňa som sa rozhodla, že konečne nastala správna chvíľa, aby som vám porozprávala o jednej mojej neobyčajnej príhode práve z Lurd. Snáď od samého založenia blogu som vám o nej túžila napísať, ale mám pocit, že až teraz prišiel vhodný čas.

Knihy majú krásne príbehy - niektoré nás napríklad potešia alebo povzbudia, iné zas vyčarujú úsmev na tvári a rozveselia... Ale keď sa niečo pekné či zaujímavé stane vám - keď sa to premení na skutočný príbeh a ešte k tomu váš... to je niečo úžasné a silné!

A teraz šup na moje dobrodružstvo z Lurd. :P




Ak ste o nich náhodou ešte nepočuli, tak je to miesto známe tým, že sa tam mladému dievčaťu Bernadette v jednej jaskyni zjavila Panna Mária. V tej jaskyni odvtedy vyviera aj liečivý prameň vody. Je to jaskyňa, v ktorej sa dejú zázraky - malé aj veľké, viditeľné i neviditeľné.

Počas mojej púte som túto jaskyňu navštívila viackrát a zakaždým som ju mohla spoznať iným spôsobom. V jeden deň sme mohli vstúpiť aj dnu, prejsť okolo jej stien a dotknúť sa ich rukami. Keď sme vtedy spolu s mojou maminou už vyšli na druhom konci von, stále sme boli blízko jaskyne. Všimla som si, že na zemi sú suché listy opadnuté zo stromu. Vždy som rada zbierala z miest, ktoré som navštívila, rôzne kvetiny, listy, gaštany, skalky atď. Preto, keď som to videla, okamžite mi napadla myšlienka, že aj z Lurd by som si mohla odniesť nejaký dar tunajšej prírody. To by bol ten najsuper suvenír!

Poprosila som teda maminu, nech podíde bližšie k jaskyni a pár tých listov mi vezme. Najprv protestovala, že to sa určite nesmie a všade je plno ľudí. Ja som však veľmi tvrdohlavá a toto bola jedinečná príležitosť. Už nikdy v živote nebudem mať takú šancu! Rýchlo som ju presvedčila, že listy predsa nejde trhať priamo zo stromu, ale len pár uschnutých zdvihne zo zeme. Nikto si ju nebude všímať - a budem jej kryť chrbát, samozrejme. Na mňa sa určite dá spoľahnúť, žiadne obavy. Rýchlo teda spravila pár krokov k východu z jaskyne, zobrala z chodníka niekoľko lístkov a skokom bola naspäť pri mne. Celé to trvalo asi 3 sekundy. Tešili sme sa z úspešnej misie a z nášho úlovku (vôbec si neprivlastňujem cudzie zásluhy). Ale nie dlho.




Asi o ďalšie 3 sekundy niekto poklopkal maminu po ramene. Otočila sa a priamo za ňou stál francúzsky pán strážnik v uniforme osobne. Ja som vytreštila oči a mamina celá zbledla. Netušila som, z kerej svetovej strany prišiel a odkiaľ nás mohol vidieť. Objavil sa tam z ničoho nič. Tváril sa vážne a vystrel k nej ruku. Už sa mi v predstavách premietol obraz (a celý život), ako ju odvádzajú v putách ako tú najväčšiu delikventku. A ja tam ostanem sama napospas osudu. Ten stres! Ibaže jeho tvár sa vzápätí zrazu rozjasnila úsmevom a na otvorenej dlani jej podával malý kamienok. Nepotrebovali sme žiadne slová - medzi nami tromi prebehlo tiché porozumenie. Srdce sa mi v tej chvíli naplnilo nesmiernou láskou a dojatím. Keď si pomyslím na to, ako nás musel celý čas pozorovať! Usmiali sme sa na seba a ja som sa zmohla len na „Thank you!“. Potom odišiel pokračovať v službe a my sme sa odtiaľ aj s našimi pokladmi v rukách pobrali preč. Už vtedy som však vedela, že na tohto celkom cudzieho a neznámeho strážnika a jeho nádherné gesto nikdy v živote nezabudnem.

Nikto by na mňa nepovedal, čoho všetkého som schopná O:) hehehe :D



Keď sme v deň odchodu z Lurd s ďalšími pútnikmi čakali v spoločnej izbe, rozprávali sme o tejto udalosti jednému chorému a jeho blízkym, ktorí tam boli s ním. Pokladám za úžasný dar od Boha, že mamina vtedy vzala tých listov viac, pretože sme sa s ním o ne mohli podeliť. Považoval to za skvelý nápad a bol taký šťastný, keď sme mu ich dali.

Je zvláštne krásne, koľko dobrého ešte dokážu priniesť aj obyčajné, suché listy spadnuté na zemi. Treba mať vždy oči otvorené a všímať si ľudí prítomných okolo seba. Človek môže nájsť toľko spôsobov, ako potešiť druhého človeka, len musí byť pozorný a vnímavý. A čo je krajšie, než navždy sa zapísať do niečieho života (a srdca) tak, ako sa Strážnik zapísal do toho môjho?

Chvíľa na lurdskej krížovej ceste




Tieto dve fotky sú už z roku 2011, z iného výletu - a s iným kamienkom v ruke :P

10 komentárov:

  1. Aly, vďaka, že si sa podelila o zážitok, ktorý sa dotkol hlboko Tvojho srdca. ... úplne som sa tam pred Jaskynku s Tebou preniesla pri čítaní Tvojho zážitku a predstavovala som si Vás :)

    Áno, je pravda "Treba mať vždy oči otvorené a všímať si ľudí prítomných okolo seba. Človek môže nájsť toľko spôsobov, ako potešiť druhého človeka, len musí byť pozorný a vnímavý..."

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To je krásny príbeh. A máš veľmi peknú Lurdskú jaskynku. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už som ti to spomínala, viem, ale nedá mi ti to nespomenúť opäť: Píšeš naozaj NÁDHERNE!!!♥♥♥ Či už recenzie alebo príbehy, si talent ;))
    A teraz k príbehu...veľmi sa mi páčil a aj ja som sa s tebou ocitla na tomto krásnom mieste ako sú Lurdy (dúfam, že sa tam aj ja raz dostanem) Musím povedať, že som si čítanie užila a naozaj si ma aj vystrašila s tým strážnikom :D Páni, to musel byť stres, no nakoniec predsa len, všade sa nájdu dobrí ľudia ;)) Veľmi - preveľmi sa mi to páčilo a som nesmierne rada, že si sa o tento príbeh zo života s nami podelila (tá myšlienka na konci je kúzelná)...už sa neviem dočkať ďalších :D
    P.S.: Opäť krásne fotky...obdivujem ťa ;))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za milé slová, veľmi si ma tým potešila. :) A ty tiež píšeš krásne, radosť čítať. :)

      Odstrániť
  4. Je to nádherné, krásne napísané.. je veľi milé ako to dopadlo.. ako človek sa poteší z takej maličkosti.. naozaj je to veľmi silné miesto, kde ľudia sú ľuďmi :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Čítam si tento tvoj článok znovu... a (znovu) som dojatá.
    Tá myšlienka - aj suché opadané listy môžu ešte priniesť toľké dobro. Nikto nie je z hry. Každý - doslova každý môže byť zdrojom veľkej radosti. Ďakujem!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne ✿ veľmi sa teším, že tento príbeh aj po toľkých rokoch na blogu stále žije :) i keď v mojom srdci bude navždy ❤ obzvlášť teraz si ho pripomeniem, keď sa blížia tieto sviatky. :) Ak sa mi podarí, mám v pláne napísať ešte jeden a pravdepodobne posledný zážitok z Lurd, tak uvidíme. :) Okrem toho, vtedy som o tom nehovorila, ale pred 3 rokmi tento kamienkový príbeh vyšiel aj v časopise - oslovili ma z redakcie Posol. Verím, že takto snáď priniesol ešte veľa dobrého medzi ľudí, ktorí si ho prečítali. ❤ :)

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)