Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Príbehy na dobrú noc pre rebelky (Francesca Cavallo, Elena Favilli)

17. júna 2018

RECENZIA | Príbehy na dobrú noc pre rebelky (Francesca Cavallo, Elena Favilli)




Kde bolo, tam bolo, bola jedna kniha. Ale tá kniha nemala len jednu hlavnú hrdinku. Keďže chcela porozprávať o svojom živote každá z nich, ani príbeh tu nebol napísaný len jeden. Športovkyne prekonali rekordy, vedkyne prišli na prevratné objavy, astronómky skúmali tajomstvá hviezd… a mnohé ďalšie dievčatá a ženy sa naprieč dávnymi storočiami až po súčasnosť s odvahou a láskou snažili, aby bol svet okolo nich lepším miestom.

Príbehy na dobrú noc pre rebelky som si zvolila, pretože rada prostredníctvom kníh spoznávam nové osobnosti a čítam o rôznych príhodách z ich života. Skutoční ľudia zažívajú tie najlepšie príbehy. Väčšina žien bola pre mňa neznáma a o to s väčšou chuťou som pretáčala stranu za stranou. Nevedela som sa dočkať, koho nájdem v ďalšej kapitole a takmer som neodolala ich hltaniu. Bola som naivná, keď som plánovala čítať príspevky každý deň po troške, aby sa mi životopisy nezlievali dokopy.

Knižka rozširuje obzory hravou a pútavou formou. Pri niektorých hrdinkách som si získané vedomosti a poznatky šla doplniť na internete. Zisťovala som nielen viac informácií, ale zaujímavé bolo tiež pozrieť si reálne fotky, podľa ktorých vznikli portréty v knihe. Takisto rozmanitosť odvetví, ktorým sa ženy venovali, bola pestrá a osviežujúca. Nevšedné povolania boli napríklad dirigentka, morská biologička alebo počítačová odborníčka. Ponúka to nové možnosti dievčatám, ktoré si predstavujú svoju budúcnosť. Keď budem veľká, chcela by som byť…


Vybrané historické i novodobé ženy oplývali múdrosťou, boli bystré, zvedavé, statočné a mali v sebe silu prekonávať mnohé prekážky. Ich životy neboli jednoduché a niektoré si vyslúžili nielen umiestnenie v tejto knihe, ale aj môj rešpekt. Boli to napríklad moje najobľúbenejšie časti o hluchom a slepom dievčati menom Helen Keller alebo o Florence Nightingale, zdravotnej sestričke. Okrem nich sa ako perličky vynímali spisovateľky (Jane Austen, Brontëové trio,...) a blízke mi tiež boli ženy priekopníčky. Veľmi ma bavilo čítať o úžasných vynálezoch a pokrokoch, ktoré dosiahli v takých, často ťažkých, podmienkach. V príbehoch som nachádzala myšlienku o dôležitej úlohe vzdelania pre život človeka. Deti si až tak neuvedomujú, že škola nie je samozrejmosťou všade vo svete, preto je dobré, keď môžu toto poznanie nadobudnúť čítaním knihy.


Dozvieme sa tu tiež o rôznych prvenstvách, ktoré patria ženám, napríklad v športe, vede, pedagogike či archeológii. Neraz som aj druhým ľuďom v mojej blízkosti rozprávala o prečítaných „pikoškách“, až som s tým niekedy možno bola už máličko otravná. :P Nikdy som však nejako špeciálne neriešila, že za tými všetkými úspechmi stoja práve ženy. Pokojne by to mohla byť aj celá kniha o výnimočných mužoch a čítala by som ju s rovnakým záujmom.

Po vizuálnej stránke sú Príbehy na dobrú noc pre rebelky vyšperkované do najmenších detailov. Na začiatku sa nachádza ex libris a na konci je priestor pre vlastnú tvorbu. Celá kniha je usporiadaná abecedne podľa mien, takže si svoje obľúbené medailóniky poľahky nájdeme v prehľadnom obsahu. Dajú sa čítať po poradí alebo na preskačku.

Pozornosť som venovala aj dátumom uvedeným pod príbehmi, pretože ma zaujímalo, akého veku sa tieto ženy dožili. Hrdinské skutky ich neraz stáli život a preto väčšinou nešlo o vysoké číslo. Tiež som si všimla takú zvláštnosť, že často mali mesiac narodenia a úmrtia rovnaký.



Hlavný text dopĺňajú úchvatné ilustrácie, vďaka ktorým sa kniha stáva galériou umeleckých diel v rôznych štýloch. Na každej je napísané meno ilustrátorky a výrok ženy, ktorú znázorňuje. Kým som sa kochala pohľadom na tie krásne ilustrácie, mala som pocit, že citované slová žien ožívajú na papieri a ony mi ich priamo hovoria.

Ja v knihách čítam naozaj všetko a v tomto prípade som nevynechala ani zoznam ilustrátoriek, pri ktorých je uvedená aj krajina ich pôvodu. Tak som sa dozvedela nielen to, že knižka je nabitá talentom z rozličných kútov sveta, ale že ju tvoria dve ilustrácie aj zo Slovenska. Tento objav bol pre mňa úžasným a milým prekvapením.



Snažila som sa vám sprostredkovať všetky pozitíva, ktoré na mňa zapôsobili. Ale to je len jedna strana mince. Prišiel čas venovať sa aj tomu, prečo sa moje očarenie z knihy postupne menilo na rozčarovanie. Bola som v nemom údive z toho, čo všetko som tu našla - a hlavne koho. Nie všetky ženy si zaslúžili miesto v tejto knihe. Sú ženy, ktoré tu nemali čo hľadať a bolo ich viac, než je únosné. Viem, že knihu môžu čítať ľudia každého veku, ale určená je predovšetkým malým deťom a na to akoby autorky pri písaní zabudli. Všetko, čo je pre deti, by malo byť musí byť úprimné a čisté, bez lži a polovičatej pravdy na pozadí.




Vylúčila by som ženy, ktorých „úspech“ spočíval v získaní nejakého územia, pretože také niečo je založené na vojnách, nepokojoch a krviprelievaní. Ženy bojovníčky, ktoré išli za svojím cieľom doslova cez mŕtvoly, za hrdinky nepovažujem. Pri takej Lakšmí Baí je ešte aj vyzdvihnuté, že bola jednou z najnebezpečnejších vodkýň povstalcov. Ako nejaký kompliment. Vo svojom vyčíňaní za ňou nezaostáva ani cisárovná Jingū, ktorá nás povzbudzuje tasiť zbrane a vyrabovať bohatstvo druhej krajiny. Zmienka o jej potomkovi, ktorý „...zostal v jej maternici celé tri roky, aby doprial matke čas napadnúť Kóreu a vrátiť sa domov ešte pred pôrodom,“ (str. 4), je už len čerešničkou na torte. Príbeh na dobrú noc, z ktorého budú mať deti krásne sny.

Nebola to jediná poznámka, ktorá v texte vyznievala nevhodne. Niekedy autorky nepísali o podstatných veciach zo života osobnosti, ale riešili úplné blbosti. O Kataríne Veľkej som sa ako prvé dozvedela to, že nemala rada svojho muža - čo má byť asi postačujúce odôvodnenie, prečo ho následne potajme zradila, vykopla z trónu a uvrhla do väzenia. A ešte dôležitý fakt - dala si vyrobiť luxusnú korunu, ťažkú od drahokamov. Neverila som vlastným očiam, keď som na stránkach tejto rozprávkovej knihy čítala, ako sa Serena Williams považuje za naozaj sexi; že členka skupiny Joan Jett (ktorá je kapitola sama osebe) často nevystupovala v ničom okrem spodnej bielizne, alebo že maliarka Tamara de Lempicka by bola hrdá na to, že veľkou obdivovateľkou jej tvorby je Madonna. Predpokladám, že ona bude ďalší ukážkový príklad, ktorý sa dostane do druhého dielu.

Nemali by sme tu byť na hodine dejepisu, aby sme sa o osobnostiach učili všeobecne bez ohľadu na ich zásluhy, a ani by sme nemali mať zromantizované predstavy z filmov, aby sme tu zaraďovali pirátky, mysliac si, že všetky boli à la Jack Sparrow, keď chceme deťom predkladať reálnych ľudí za vzory hodné obdivu. Ale tieto rozdiely autorky rozlíšiť asi nedokázali.

Výhrady by som tiež mala k tomu, že knižka nebola politicky neutrálna. Namiesto toho podsúvala názory a presvedčenia, ktoré prezentovali uvedené političky. Autorky poučili detského čitateľa aj o informáciách o práve žien povedať nie, nakoľko sa taká Artemisia Gentileschi alebo Minerva Mirabal podľa slov knihy odmietli dať zviesť a stať sa milenkami.

Jednoducho nedokážem pochopiť, ako toto všetko mohlo prejsť a že sa nad tým nikto pri tvorení knihy nepozastavil. Ženy, ktorých búrlivý život bol sprevádzaný škandálmi, násilím, agresivitou, závislosťami, povrchnosťou, bažením po moci a bezohľadnosťou. Asi nie som jediná, ktorej sa to priečilo, pretože na autorky sa už zniesla kritika za začlenenie príspevku o Aung San Suu Kyi, kvôli ktorej zvažujú vynechanie tejto ženy v budúcich vydaniach knihy.

Kniha nebola bezchybná ani po gramatickej stránke. Nielenže text obsahoval veľa preklepov, ale tiež popletené mená. Štylizácia príbehov niekedy nemala hlavu ani pätu. Čakala som hrejivú atmosféru rozprávok a na to nestačí len v každom úvode začínať príbeh dookola tou istou frázou „Žilo raz jedno dievča…“. Nezachraňuje to ani strohý slovenský preklad. Čítala som si totiž ukážky knihy v českom vydaní a to mi prišlo o niečo vľúdnejšie, napísané s citom. V kapitole o Hillary Clinton je v origináli použité slovo „bullies“ a zatiaľ čo v češtine ho nájdeme preložené ako „tyrani“, v slovenčine si môžu osemročné deti rozšíriť slovnú zásobu o nadávku, citujem: „chumaji“.

Keď som premýšľala nad tým, koho ja osobne považujem za (najväčšiu) hrdinku, okamžite mi na um prišla moja mama. Ale byť „len“ matkou asi nie je až také príťažlivé hrdinstvo, pretože sa tu nikde nepísalo, koľko odvahy si tiež vyžaduje a že jeho úspechom je nový život. Moje ďalšie myšlienky patrili znova matke, ale tentoraz inej - svätej Matke Tereze. Ona, ani jej výnimočné celoživotné misionárske dielo tu však svoj priestor nedostali.

Pre knižku je najdôležitejší výber žien a tým, že pri ňom autorky v mojich očiach zlyhali, tak to na ňom aj padá. Stratila som v nich dôveru a nedalo sa spoľahnúť na hodnovernosť niektorých informácií, ktoré tvrdili. Preto odporúčam nebrať túto knihu ako jediný zdroj, ale čerpať aj z ďalších. Príspevky o pochybných ženách by som prirovnala k burine, ktorá vyrástla medzi úrodou - príspevkami o ženách, za ktorých spoznanie som vďačná. Ale ani s ohľadom na ne, ani ak preskočím niekoľko strán a privriem jedno, dve, tri, štyri... očká, nemôžem dať knihe viac ako len zopár plusových bodov, ktoré sú aj tak vlastne asi iba za jej vizuálnu stránku.

Za knihu ďakujem superhrdinskému kníhkupectvu Knihcentrum.sk.

4 komentáre:

  1. Kniha vyzerá nádherne, bohužiaľ sa ku mne ešte nedostala, takže nemôžem súdiť obsah. Zatiaľ som sa, ale nestretla s tým, že by niekto napísal, čo pre deti vhodné je a čo nie je, skvelé, že si sa o tom zmienila. Asi naozaj viacerí zabudli, že to má byť hlavne detská kniha, ktorá im má ukázať silu a dobro žien :).
    Preklepy a chyby vždy zamrzia, nečíta sa to potom príjemne...
    Krásna recenzia :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, cením si to. :) Len som sa snažila poukázať na fakt, že nie je všetko zlato čo sa blyští. :)

      Odstrániť
  2. Aly, tak mi chýbali tvoje recenzie! A táto je opäť obrovským skvostom♥♥♥ Musím povedať, že sa mi táto kniha čím ďalej tým menej páči. Už som čítala jeden naozaj zaujímavý negatívny názor a popravde sa zhodujete v tom, ako aj ty spomínaš, v ženách, ktoré boli akoby "burinou". Neviem si ani predstaviť dať toto čítať svojmu dieťaťu a najmä po zistení, že slovenský preklad to teda pokašľal (to s tými "chumajmi"...fakt neviem, či sa smiať alebo plakať O.o). Každopádne, som rada, že som odolala a knihu si nekúpila. Ak na ňu narazím v knižnici, tak kvôli tým krásnym ilustráciam a predsa len istej zvedavosti, si ju asi vypožičiam :) No i tak, už teraz som z tohto diela istým spôsobom sklamaná...
    Inak, Aly, ty svoje recenzie zakaždým tak prekrásne ukončíš a to o mamách a daru nového života bolo také prekrásne!!! Ty si jednoducho anjelik s obrovským srdcom pre druhých, ktoré má v sebe tak veľa lásky♥♥♥
    Maj sa krásne a naozaj, nádherná recenzia aj fotky ^_^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mony, zo srdca ďakujem za tvoj vrúcny komentár ♥ som šťastná, že sa ti recenzia páčila, aj napriek mojej dlhej odmlke, a teší ma, že bola pre teba osožná.
      Mne je z knižky veľmi smutno, pretože jej pôvab je veľkým lákadlom a to množstvo nástrah, nenápadne ukrytých pod pekným zovňajškom, si tak všimne málokto - v prípade rodičov si knihu niektorí, predtým než ju dajú svojim deťom, ani neprečítajú.
      Bolo by super, keby si si ju požičala a tiež zhodnotila - okrem toho by si si v nej určite našla aspoň pár žien, ktorých život by ťa oslovil. :)
      Želám ti krásne leto ☀

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)