piatok 1. mája 2020

Nová kapitola knihy môjho života - a blogu ✿


Záložku vyrobila úžasná Mony 

Dnes začína máj, lásky čas - mesiac, ktorý má v sebe čosi krásne a radostné. Zároveň je to aj špeciálna chvíľa pokračovania, či skôr začiatok niečoho nového na tomto blogu. Súvisí to so zmenami v mojom živote, ktoré doň priniesla neželaná návšteva zvaná “choroba”. Ibaže tento hosť sa u mňa usídlil už natrvalo a nenávratne premenil môj doterajší život takým spôsobom, že už nič nebude také, aké bolo predtým.

Nechcem, aby úvod tohto príspevku vyznieval deprimujúco či tragicky a už vôbec nemám v úmysle sa tu sťažovať, práve naopak - túžim vás potešiť mojim opätovným návratom, z ktorého som ja sama šťastná. Musím vám však rozpovedať všetko a postupne, pretože som mlčala tak strašne dlho.
Ale už viac nebudem.

Nikdy som sa nezmienila o tom, že mám svalovú dystrofiu, čo je postihnutie oberajúce človeka o silu vo svaloch - a tým sa myslí aj tie životu potrebné dýchacie a srdcové. Vo svojich šiestich rokoch som úplne prestala chodiť, ale základnú školu som strávila medzi zdravými deťmi a boli to najlepšie roky môjho života, ktoré mi dali nespočetne veľa vzácnych spomienok a skúseností. Vždy som bola okolím s láskou prijatá, za čo som nesmierne vďačná a svoju rozdielnosť som nijako zvlášť neriešila. A nechcela som ju riešiť ani v tejto mojej blogovej bublinke - nechcela som, aby ste to vedeli a zaškatuľkovali si ma ako “tú chorú Aly”. Nebola som na to pripravená.


Možno sa pýtate, prečo som po toľkých rokoch zmenila názor a otvorila svoju trinástu komnatu. Je to už vyše mesiaca, čo som sa po dvoch týždňoch vrátila domov z nemocnice - s novým spoločníkom dýchacím prístrojom. Napojená na umelú pľúcnu ventiláciu (nedivím sa, ak vám toto čudo nič nehovorí) som ostala už iba ležať a okrem samostatného dýchania som prišla o schopnosť rozprávať a prijímať stravu ústami. Stalo sa to tak náhle a nečakane, že som sa ani nestíhala zamýšľať nad tým, čo sa vlastne so mnou deje - v piatok som začala cítiť len škrabanie v hrdle a v pondelok som sa už viezla sanitkou so zápalom pľúc. Nabralo to taký rýchly spád, ale už si pomaličky zvykám a nachádzam spôsoby, ako čo najlepšie fungovať a prispôsobiť sa novým podmienkam. Čas býva neúprosný, ale rovnako dokáže aj liečiť. Životné skúšky, ktorým musím denne čeliť a prekonávať ich, tak zbúrali všetky malicherné hranice, ktoré mi bránili otvorene písať aj o týchto témach.

Hoci môj zdravotný stav predtým nebol jednoduchý, zažila som mnoho výnimočných okamihov - jedným z najväčších zážitkov bola púť do Lurd v roku 2009, o ktorej som už neraz písala.

"Nik, kto aspoň raz zazrel Catherine Morlandovú, kým bola dieťaťom, by neveril, že prišla na svet, aby sa stala hrdinkou."

"No one who had ever seen Catherine Morland in her infancy would have supposed her born to be an heroine."

(Jane Austen, Northanger Abbey - Opátstvo Northanger)

Aj keď je toto moje telo telovaté také slabé a biedne, pod jeho krehkým povrchom a všetkými hadičkami, ktoré z neho vedú, som to stále ja. Slobodná. Nezastaviteľná. A odvážna - viac než kedykoľvek predtým. Je to veľká pravda, že keď Pán Boh nakladá človeku na plecia kríž, zároveň mu dáva potrebnú silu ho niesť. 

Čím menej možností komunikácie mám, tým väčšmi cítim potrebu zdieľať svoj vnútorný svet s vonkajším svetom. Všetky obmedzenia sa vo mne premieňajú na naliehavú túžbu inšpirovať, povzbudiť a dodávať ľuďom nádej, že všetko sa s Božou pomocou dá zvládnuť a prijať.


Je to zvláštny paradox, že kým som na tom ešte bola fyzicky lepšie, takú dlhú dobu som hľadala nejaký systém, ako sa vrátiť späť k milovanému blogovaniu, na ktoré som neustále myslela a vyčítala si svoju nečinnosť - a nedokázala som to. Až práve teraz, po roku a pol, sa môj stratený príbeh konečne našiel.

"Liečiteľ sa volal Brodí sa hlbokými vodami."

"The Healer's name was Fords Deep Waters."

(Stephenie Meyer, The Host - Hostiteľ)

Nemôžem vám sľúbiť veľkú aktivitu, ani pravidelnosť článkov - možno sa tu objavia len dva za mesiac a podobne. Ale vždy ich budem písať naplno - s veľkou láskou, chuťou a snažiť sa dať do nich všetko. Môžete si myslieť, že mám teraz kopec voľného času na bloging a čítanie, ale nie je to tak. Písanie je pre mňa náročné, keďže používam klávesnicu na obrazovke a jedným prstom na nej vyťukávam písmenko po písmenku. Príspevky, a najmä recenzie, budú zrejme kratšie a s inou štruktúrou. Čo sa týka fotiek, celý koncept aranžovania si vymýšľam a v hlave pripravujem ja sama, ale po technickej stránke mi musí niekto asistovať a byť mojimi predĺženými rukami. Pomáha mi s tým mamina alebo sestra, ktoré navigujem, aký uhol a zaostrenie použiť. Som vtedy ako nejaké GPS. :)

Klasické tlačené knihy už v mojom stave čítať nedokážem, preto si ich prestávam kupovať - práve naopak, začala som svoje knižky predávať. Vždy som si želala mať v knihovničke len moje srdcovky a knihy, ktoré pre mňa niečo znamenajú, ale nikdy som sa na tento krok neodhodlala. Necítim ani potrebu nechávať si kompletné série - napríklad si svoje čestné miesto zachová iba Džínsový denník 2 a 5 - v jednom diely mám krásne venovanie od autorky a v druhom je odtlačok zúbkov našej čiernej mačičky (ktorá už spinká večným spánkom) ako spomienka na jeden teplý, letný večer, keď som si čítala v záhrade a ona sa po mne lepala kade-tade…

Zameriavam sa teda len na e-knihy - ako dobre, že existuje čítačka, je to môj miláčik. Začala som sa zaujímať aj o digitalizovanie kníh, keďže nie každá kniha, ktorú by som si chcela prečítať, má elektronickú verziu - preto by som si chcela kúpiť aj taký skener na knihy.

Pár posledných slov na záver…

Moja duša lieta a tancuje, moje srdce bije a bojuje - pretože pokiaľ je tu život, vždy má zmysel a význam... nech je v akejkoľvek podobe.

Napriek tomu, že sa Ostrov stratených príbehov mohol zdať už navždy stratený v hlbokých vodách mora ťažkostí a trápení, vedzte, že Aly je tu stále s vami a pre vás. Otázkou je, či s ňou ostanete aj vy (?).

"Zatiahni na hlbinu..."
(Lk 5, 4)

* * *

Toto vyznanie venujem mojej rodine, priateľom, známym a všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí ma zahŕňajú svojou podporou.
Osobitne mojej najlepšej kamarátke k jej dnešným narodeninkám (ahoj N. ).

9 komentárov:

  1. Chápem ťa, že si o tom nechcela hovoriť, ale chcelo to veľkú odvahu napokon prehovoriť. Úprimne si myslím, že to na tebe, či na tvojom blogu nič nemení. Iba ak mi k tebe stúpa obdiv za tvoju odvahu, bojovnosť a vnútorný svet, ktorý je bohatší, než mnohých z nás. Veľmi ti držím palce a teším sa, že blog zase obnovíš bez ohľadu na to, ako často články pribudnú :)! Tvoj blog si pamätám a viem, že vždy som sa na jeho návštevu tešila. Verím, že inak tomu nebude ani teraz a že opäť vznikla krásne miesto plné inšpirácie :).

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veľmi sa teším,že si sa vrátila. Rada som čítala tvoje články. A máš môj obrovský obdiv, za to aká si silná osobnosť��. Naozaj si vážim, že si bola v tomto článku taká úprimná, o to viac ti fandím. Ďakujeme, ze si späť.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aly, zo srdca Ti ďakujem <3 ... veľmi rada Ťa nosím vo svojom srdci <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A ja Teba ešte radšej v tom mojom - už 11 rokov. ♥ :)

      Odstrániť
  4. Alyyyy, ja sa tak tešíííím!♥♥♥ Joj, ja som tu často len tak zavítala (ako nejaký stalker :D), že či si predsa len niečo neuverejnila. A síce som článoček nenašla, postačilo mi vidieť zmenu pozadia a vedela som, že to s blogom ešte nevzdáš! :) Taká som rada, že si sa vrátila, neskutočne! Ty a tvoje články boli mojou inšpiráciou k založeniu si vlastného blogu a doteraz obdivujem tvoju prácu, tvorbu, ale i teba samu - si veľmi vzácna, silná, krásna a výnimočná osôbka❤, ktorú mám neopísateľne rada! V mojich modlitbách si už véľa rokov, pretože za každého dobrého človeka, ktorého mi Boh pošle do života som neopísateľne vďačná♥♥♥.
    Držkaj sa a neviem sa dočkať tvojich článkov...maj sa krásne!
    P.S.: Tento článok bol neopísateľne nádherný, precítený...máš obrovský dar slova!💕💕💕

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za také krásne slová ♥ - všetky by som mohla povedať aj o tebe (a ešte oveľa viac ♥). Ak môj blog zohral aspoň maličkú úlohu pri tvojom rozhodnutí založiť si vlastný blog, tak je to pre mňa veľká česť a radosť, pretože tvoja Pieseň fantázie je proste masterpiece. ♥ ;) Boh ti žehnaj... ♥
      PS: to nie ja, ale príroda - striedanie ročných období nezastavíš, ani na Ostrove :D

      Odstrániť