Ostrov stratených príbehov: 7. NARODENINY - PÁRTY POKRAČUJE | 7 vecí, ktoré ste o blogu Ostrov stratených príbehov nevedeli ❀

utorok 22. septembra 2020

7. NARODENINY - PÁRTY POKRAČUJE | 7 vecí, ktoré ste o blogu Ostrov stratených príbehov nevedeli ❀

 

 Pohľadnica ako stvorená pre Ostrov stratených príbehov (◠)

Ako som spomínala a sľubovala v hlavnom narodeninovom článku, vrámci oslavovania - od samej radosti, že sa môj ostrovný blog doslova drží nad vodou už siedmy rok - prichádzam s ďalším príspevkom (č. 2/3). Tentoraz som sa rozhodla, že je načase a zároveň pekná príležitosť opäť vám priblížiť niečo zo zákulisia tohto blogu a dať vám šancu spoznať o ňom pár - symbolických sedem - základných faktov, ktoré ste doteraz nemali ako vedieť a možno vás aspoň trošku zaujímali (alebo budú zaujímať). Všetko má totiž svoj zmysel a nič sa nedeje náhodou - tak ako v živote.

Poďte teda spolu s Aly a jej havom otvoriť truhlicu pokladov
a odhaliť tajomstvá Ostrova stratených príbehov...

✿ Medailónik #1 Prvý názov 

Keď som si založila tento blog, s ktorým som to po niekoľkých predchádzajúcich fiasko pokusoch myslela už naozaj vážne (7 rokov je toho očividným dôkazom), spočiatku sa volal inak. Jeho pôvodné pomenovanie znelo Lofaho diary. Čo znamená slovo 'diary' je určite každému jasné, no asi budete potrebovať vysvetlenie pre to zvláštne a trochu aj smiešne Lofaho. Je to totiž spojenie prvých slabík anglických slov Love-Faith-Hope, ktoré predstavujú lásku, vieru a nádej.


✿ Medailónik #2 Pravý názov 

Blog mi síce vydržal, ale netrvalo dlho a predsa som na ňom urobila ráznu zmenu. V čase jeho vzniku ma navštívila kamarátka, s ktorou sme už po miliónty raz viedli rozhovor o knihách a filmoch. Rozprávala mi o svojom obľúbenom filme The Perks of Being a Wallflower (Charlieho malé tajomstvá/Ten, kdo stojí v koutě), natočenom podľa rovnomennej knižnej predlohy od autora Stephen Chbosky (ktorému u nás čoskoro vyjde nové, skvelo vyzerajúce dielo Imaginárny priateľ). Povedala mi, ako veľmi sa jej páči jedna replika z tohto filmu a hoci som predtým Charlieho takisto čítala (recenzia) a videla, až keď ju zdôraznila ona, niečím silno upútala aj mňa. Znie takto:


„Vitajte na Ostrove stratených hračiek."


Od tej chvíle mi vŕtala v hlave a ja som si uvedomila, že nechcem mať anglický názov blogu, keď písať budem pre slovenských a českých čitateľov. Vtedy môj blog ešte nikto nepoznal, tak mi nič nebránilo premeniť ho (inšpirovaná touto vetou, ktorú som si trochu upravila) na Ostrov stratených príbehov. Zvolila som slovko "príbehov" namiesto "kníh", pretože mám rada príbehy v každej podobe - odohrávajúce sa nielen na knižných stránkach, ale tiež na maľbách, fotografiách, filmovom plátne, divadelných doskách, nebeskej oblohe v tvaroch oblakov, v piesňach, prírode, vesmíre medzi hviezdami, dokonca aj vo videohrách... a hlavne v živote a srdci človeka. 

Je to zvláštne, ale až o pár rokov neskôr ma napadlo pátrať po tom, čo tým vo filme vlastne mysleli. Zistila som, že tento Ostrov pochádza z vianočnej rozprávky Rudolf na ostrove hračiek a je to miesto určené pre hračky, ktoré nejakým spôsobom nefungujú správne - nie tak, ako sa od nich očakáva, že by mali - a každý rok dúfajú, že aj ony budú mať šancu dostať sa na Vianoce k deťom a prejaviť tak svoj osobitý talent spraviť im radosť. Hlbšie zamyslenie nad podstatou tejto symboliky nechám už na vás, ale možno sa na tento Ostrov stratených hračiek niekedy vrátim v samostatnom článku.



✿ Medailónik #3 Titulný obrázok 

Kresbu dievčatka, ktoré si číta knihu pod stromom (záhadou však stále ostáva, aká knižka to je), som našla dávno predtým, než som vôbec uvažovala o založení blogu. Je s ním však spätá od úplného začiatku, pretože som sa v nej totálne našla ja i Ostrov. Okúzlila ma na prvý pohľad svojou jemnosťou. Neviem si už v úvode predstaviť iný obrázok - a ani nechcem. Aby som to však v priebehu tých sedem rokov občas oživila, baví ma vytvárať jeho obmeny podľa ročných období a dopĺňať ho o drobné detaily (už čoskoro blog zahorí jesennými farbami). Najvýraznejšou a najlepšou novinkou bolo, keď ku malej čitateľke v auguste roku 2015 pricupkal na Ostrov ešte menší psík - hoci do môjho skutočného života vstúpil už na Vianoce v roku 2012 (mimochodom, je to shih-tzu, čo znamená "malý lev" ). Teraz vám ukážem, ako tieto ilustrácie pôvodne vyzerali, kým som ich "neošklbala" :P a dievčinku so štvornohým parťákom nespojila vzájomnou láskou.


(očividne obidvaja naozaj pochádzajú z ostrovov - maľba psíka sa nazýva

"Shih Tzu at The Beach/Shih Tzu na pláži")



✿ Medailónik #4 Modré z neba 

Po tých plávajúcich oblakoch na oblohe Ostrova som túžila už od roku 2014. Ako mnoho ďalších vecí, vrátane návratu na blog po 1,5 ročnej odmlke, aj toto sa mi konečne podarilo až teraz - pritom by nejeden čakal skôr pravý opak. Možno mi umelá pľúcna ventilácia dodáva okrem kyslíka aj nejakú tajnú supersilu O.o (ehm, momentálne si kvôli novému dodatku hry The Sims 4: Výprava na Batuu dávam re-watching filmov Star Wars: Sila sa prebúdza...). Kým som pridala kódy týchto oblakov do šablóny, trvalo mi to vyše týždňa a takmer som pri tom zošedivela (čo by veľmi nepomohlo môjmu rapídnemu vypadávaniu vlasov po príchode z nemocnice, že vraj kvôli stresu z toho všetkého, čo sa udialo, pche - na vine sú oblaky!), ale nakoniec sa mi môj sen splnil. Pri pohľade na nebo si vždy spomeniem aj na jeden krásny japonský seriál Koizora (Sky of Love). Len dúfam, že aj vám všetkým sa oblaky so slnkom na blogu pohybujú, zobrazujú bez problémov a že nepoužívate ako prehliadač Internet Explorer, na ktorom nikdy nič nefunguje (?) ak nie, tak už naozaj budem predčasne vyzerať ako stará babka


❤ Hiro & Mika 


✿ Medailónik #5 Narodeniny 

Som hrozná blogerská matka a je to na hanbu, ale ja v skutočnosti neviem, kedy presne môj blog vznikol. Mrzí ma, že si túto okolnosť nepamätám, ale predpokladám, že v návale adrenalínu som hneď po založení napísala aj prvý príspevok (a zároveň prvý príbeh), preto za narodeniny blogu považujem práve jeho dátum. Pripomína mi to ďalší, môj milovaný, kórejský seriál My girl (odporúčam a idem si ho znova pozrieť - inak, už teda chápete prečo sú mi také blízke japonské básne haiku? ), v ktorom hlavná hrdinka vedela iba to, že keď sa narodila, snežilo a preto na svoje narodeniny myslela vždy pri pohľade na padajúci sneh. ❄ 


 Seol Gong Chan & Ju Yoo Rin najmega je to, že o 10 rokov spolu natočili ďalší skvelý seriál Hotel King (◠)



.

✿ Medailónik #6 Posledná hranica 

Tento rok som konečne nabrala odvahu spraviť veľký krok, ktorým som prekročila svoj, dlhé roky rastúci tieň - ukázať vám seba a môj život. Možno som vtedy v hĺbke srdca potrebovala všetku podporu sveta a cítila som, že len keď mu ho otvorím, môže ju prijať. Akonáhle som to dokázala, stala sa pre mňa táto otvorenosť prirodzenou a príjemnou. Predo mnou je však ešte jedna fáza, ktorá čaká až/či ju prekonám. No v poslednom čase pozorujem, že už mi k zdolaniu aj tohto kopca veľa nechýba. Ide totiž o to, že po všetky tie roky som nikomu z mojej rodiny svoj blog neukázala ani jediný raz. Často sa o ňom rozprávame, zdieľam s nimi všetky radosti, ktoré mi blogovanie prináša, pomáhajú mi s fotením a zaujímajú sa oň - ale ukázať či dať im ho prečítať? To zatiaľ nikdy, hoci si to už odo mňa veľa krát pýtali.

Áno, aj takáto krutá vie byť Aly. 3:P


✿ Medailónik #7 A kto je vlastne Aly? 

Podobne ako titulný obrázok, aj môj profilový ma sprevádza od úplného začiatku blogu. Zachovala som si ju nezmenenú nielen preto, že mne samej sa profilovky ostatných blogerov vryjú do pamäti a sú jedným z ich poznávacích znakov, ale predovšetkým z toho dôvodu, že ma tá postavička zosobňuje. Keďže až doteraz by moja vlastná fotka ako profilovka neprichádzala do úvahy, zvolila som si svoju podobizeň. Už sa objavila aj na viacerých fotkách pri výnimočných chvíľach blogu ako nejaký šibalský škriatok. Keď som túto malinkú sošku zahliadla v jednom kvetinárstve pred viac než desiatimi rokmi, mala som pocit, že je to rovnaká Alenka ako ja. S výnimkou jej ryšavých vláskov, som ako ona celý život nosila copík, líca mala posiate nemožnými pehami, sedela s presne tak isto zloženými nohami a...

mala srdce na dlani.   







4 komentáre:

  1. Jój, ale toto bol super článok, toľko som sa dozvedela! 😀 Prosím, NIKDY si nemeň pozadie blogu, podľa mňa máš najoriginálnejšiu hlavičku blogu, ktorá je taká krásna a tým, že sa každé ročné obdobie mení, aj výnimočná a prekvapujúca! 😊 Žasnem nad tým a tento jesenný je kráááásny, joj, nádhera♥♥♥. Oblaky sa mi stále pohybujú, takže u mňa sa zobrazuje všetko v poriadku 😃.
    Je úžasné sledovať, čo je v pozadí tvojho blogu...veľmi ma tento článok bavil...a vďaka za inšpirácie ohľadom seriálov! 😍 Mňa naposledy nadchol kórejský seriál Crash Landing On You/Láska padá z nebe - to bolo také krásne, romantické, vtipné, milé, ale miestami aj vážne, skrátka odporúčam, to bola taká moja závislosť 😊.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Mony ❤ ja som si zas pri písaní tohto článku rada pospomínala na tie všetky okolnosti blogu. :) A vzhľad rozhodne nezmením, pretože to už nie je len "hlava" blogu, ale srdce blogu - je to mojou súčasťou. ❤ :)
      Joj, vždy ma poteší, keď nájdem človeka, ktorý videl a páčil sa mu aspoň jeden kórejský seriál. ❤ V tej chvíli začnem ospevovať moju totálnu srdcovku My girl a zatiaľ každý, koho som presvedčila (v preklade = prinútila :D), aby si ho pozrel, mu podľahol rovnako ako ja. ❤ Ale celkovo som zatiaľ bola závislá na každom kórejskom seriály - majú proste svoje čaro. :) CLOY som si už stiahla celý a pustím sa do neho hneď, ako dopozerám aktuálny Hotel King. :)

      Odstrániť
  2. Súhlasím s Mony, hlavička je úžasná, krásne sa mení s ročnými obdobiami. A všimla som si aj to odhŕňanie napadaných listov. :) Čo sa týka ázijských seriálov (v tomto prípade japonských), spomínam si na Nodame Cantabile. Ak ja poviem, že sa mi páčila romantická komédia, keď to fakt nie je môj žáner... tak to naozaj musí byť výnimočná vec :D :D Je tam aj úžasná klasická hudba, je to vtipné a bolo tam aj pár momentov, kde som si povedala "wow..." (v zmysle "toto nie je len vtipná komédia"). A ešte Death Note, čo bolo zase lepšie v kreslenej verzii.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne ❤ ja som o tom autíčku najprv vôbec nevedela - až neskôr ma tento chutný (a škuľavý :D) návštevník a pomocník na Ostrove milo prekvapil. :)
      Odporúčaniam na ázijskú tvorbu nedokážem odolať ešte menej (alebo viac? O.o) ako knižným, preto si určite pozriem aj tieto tvoje. :)

      Odstrániť
Zo srdca ďakujem, že ste sa rozhodli podeliť o svoj názor.
Vážim si to a veľmi sa z toho teším... :)