Ostrov stratených príbehov: decembra 2020

utorok 22. decembra 2020

VIANOCE | Moje japonské básne haiku #5


Včera bol oficiálny prvý zimný deň, ale vôbec sa vám nečudujem, ak ste si to ani nevšimli. Skôr by som ho nazvala nultý zimný deň, pretože vonku to vyzerá tak, akoby si globálne otepľovanie vytvorilo nejaké svoje vlastné piate ročné obdobie. No možno ešte aj Pani Zima teraz nosí rúško, aby na nás náhodou nekýchla snehom alebo sa pozabudla a sama zaspala zimným spánkom. Každopádne nám začala zima a pozajtra je tu už Štedrý deň, čo ma ako vždy inšpirovalo k tvorbe básní haiku*.

A o čom len môžu byť vianočné haiku?

Predsa o stromčeku, darčeku, medovníčku, zvončeku...

pondelok 14. decembra 2020

SÚŤAŽ | Nie celkom bežné vyhodnotenie

 


Nadpis tohto príspevku by som mohla používať pre každý článok, pretože mne sa žiadny nikdy nepodarí písať iba o tom, o čom by mal byť. A že na blog pribudne vždy aspoň o týždeň neskôr, ako som plánovala, nehovoriac -  ale naozaj sa budem snažiť, aby tu bol vianočný článok na Vianoce a nie na Veľkú noc. Vidíte, už zase som odbočila úplne mimo.

sobota 12. decembra 2020

NARODENINY ALY | Vietor môjho života vanie už 23 rokov ❀

 

Dievčatko starostlivo tieni svojmu psíkovi oči, aby pri nej mohol nerušene spinkať (◠)
Vietor bol celý život mojím nepriateľom. Pre človeka, ktorý má problémy s dýchaním je tento dych prírody veľmi nepríjemný – teda, keď sa dusíte, lebo vám vietor kradne všetok kyslík spred tváre, je to trochu viac než nepríjemné. Tráviť čas vonku som mohla iba počas leta, takže keď ešte aj to bolo sychravé alebo veterné, počet letných dní, v ktoré som sa dostala na našu záhradu (v skutočnosti je to dvor, ale väčšmi sa mi páči výraz  záhrada ), by som vedela spočítať na prstoch oboch rúk – a v niektorých rokoch dokonca iba jednej.

piatok 4. decembra 2020

❄ SEN NOCI ZIMNEJ ❄ | Mesiačik veľký zlatistý, bozkával brezu na listy... ☆☽☆



Poetický nadpis v sebe ukrýva dve básne (môžete zabudnúť svoje vlastné meno, ale tragický príbeh ranenej brezy určite viete celý odrecitovať naspamäť aj po sto rokoch) a pridám ešte jedno symbolické príslovie: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc." Nemám rada povery, ale ako malé dievča bol každý rok pred Vianocami môj obľúbený ten zvyk s lístočkami mien chlapcov, ktorý sa začína práve na Luciu. Hlavne preto, že mi vždy na Štedrý deň nakoniec ostal papierik s tým menom, ktoré som si najviac priala vidieť (i keď vtedy moje srdce najväčšmi patrilo Edwardovi Cullenovi).
Maltese Dog