Ostrov stratených príbehov: 2021

sobota 1. mája 2021

MAREC ✿ APRÍL | Príbeh/y posledných dvoch mesiacov môjho života

 


Rozprávanie o novinkách z môjho života za posledné týždne, ktorého prečítanie vám potrvá minimálne týždeň. Vážne, tento príspevok je dlhší ako vlasy mojej milovanej  ☀  Rapunzel.  ☀  Taký rozsiahly, že jeho dĺžka sa nemeria na počet slov alebo znakov, ale na jednotku svetelných rokov. Uvažovala som, či ho nemám radšej rozdeliť na časti a chcela som sa na názor opýtať aj vás, no keďže aj tých by zrejme bolo viac ako má telenovela, tak som ho napokon nechala v celku. Rada by som to všetko proste uzavrela naraz, i keď viem, že napísať kilometrový článok je absolútne neefektívne, neprofesionálne a vlastne šialené. Noáčo. Kto chce, prečíta si celý alebo len jeden odstavec - kto nechce, pozrie si aspoň fotky alebo zahromží a utečie kade ľahšie. Ja som sa s vami jednoducho potrebovala podeliť o to množstvo pekného, čo som prežila, tak nech už sa s tým rozhodnete naložiť akokoľvek, do nasledujúcich dní vám želám rovnako veľa, ba ešte viac krásnych maličkostí.

piatok 19. marca 2021

RECENZIA KNIHY | Zatímco spíš - Alberto Marini



Keď som túto knihu začala čítať, po mysli mi behal veršík: „Zatímco spíš, já si budu číst,“ čo je celkom pekná a romantická predstava. Aj náš hlavný hrdina si číta, zatiaľ čo jeho drahá polovička spí. V jeho prípade to však s romantikou nemá nič spoločné, práve naopak – ku spiacemu dievčaťu cíti zúrivú nenávisť. Pravidelne každý večer na ňu starostlivo čaká, kým sa vráti z práce domov... ibaže schovaný pod jej posteľou, kde v diere matraca má už vopred pripravené všetko, čo potrebuje na svoj tradičný rituál. Rúško pre seba, fľaštičku s narkotikom pre ňu... a skalpel pre istotu. Takže moja básnička sa zmenila na niečo ako: „Zatímco spíš, buď rada, že o tom nevíš...

streda 17. februára 2021

LURDY | Moje dojmy a spomienky z púte v roku 2009 - #2 časť ♡ ✝ ♡

 


Dnešný článok pri príležitosti Popolcovej stredy je druhým pokračovaním môjho trojdielneho lurdského špeciálu - „cestopisu“, ktorého prvú časť som zverejnila na blogu minulý týždeň vo sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Lurdskej a Svetový deň chorých. Vtedy som si myslela, že z toho budú len dva články, ale keďže som sa opäť rozpísala viac než som čakala, svoje rozprávanie som nakoniec rozdelila na tri. Tentoraz vám neviem povedať, kedy presne uverejním ten posledný záverečný. Okrem toho - o Lurdoch som nepísala tri roky, takže mi to príde ako celkom pekná symbolika, že aj tohtoročné príspevky budú až tri. Bez ďalších úvodných rečí sa teraz poďte so mnou v spomienkach preniesť do  Lurd. Nastupovať! :)

štvrtok 11. februára 2021

LURDY | Moje dojmy a spomienky z púte v roku 2009 - #1 úvodná časť ♡ ✝ ♡

 


Keby na mojom  Ostrove stratených príbehov  niekedy nastal koniec sveta a mohli by ho ako jediní poslední hrdinovia prežiť len dva články, chcela by som, aby sa pre budúce generácie navždy zachovali tie o Lurdoch (no dobre, ešte aj ten o svätej Rite). Tak, ako naveky ostanú v hĺbke môjho srdca.  Sú to spomienky na skutočné neskutočné udalosti, ktoré mi Lurdy napísali do Knihy môjho života ako kapitolu s výnimočnými príbehmi. A ja si z tohto srdca vrúcne prajem, aby sa na ne nielenže nikdy nezabudlo, ale aby naopak ešte putovali stále ďalej medzi všetkých ľudí. Z maličkého (Pyrenejského pol)ostrova do celého sveta.

piatok 1. januára 2021

TOBii PCEye Plus | Posledný pohľad na krásy a radosti v roku 2020 mojimi očami, ktorými svoj svet už nielen vidím, ale aj ovládam (✿◠‿◠)

 

Tá svetelná signalizácia na lište v skutočnosti nie je ružová, ale červená. Zvláštne... ufo? O.o

Keď maliarka Frida Kahlo ako mladé dievča v roku 1925 cestovala autobusom, stala sa účastníčkou dopravnej nehody, po ktorej ju už po celý život sprevádzali zdravotné problémy a bolesti. Dlhé mesiace ostala spútaná v korzete a pripútaná na posteľ. Aby sa aj v takomto stave s obmedzenými možnosťami mohla naďalej venovať tomu, čo ju zo všetkého napĺňalo úplne najviac - tvorbe umenia - namontovali nad ňu zrkadlo, vďaka čomu začala kresliť svoje slávne autoportréty. Teraz je však 21. storočie a aby som mohla tvoriť ja, nemám nad sebou zrkadlo, ale obrazovku monitora. Svieti mi nad hlavou, až si môžem predstavovať, že som tiež ako nejaká celebrita v žiare reflektorov.

Maltese Dog