Ostrov stratených príbehov: TOBii PCEye Plus | Posledný pohľad na krásy a radosti v roku 2020 mojimi očami, ktorými svoj svet už nielen vidím, ale aj ovládam (✿◠‿◠)

piatok 1. januára 2021

TOBii PCEye Plus | Posledný pohľad na krásy a radosti v roku 2020 mojimi očami, ktorými svoj svet už nielen vidím, ale aj ovládam (✿◠‿◠)

 

Tá svetelná signalizácia na lište v skutočnosti nie je ružová, ale červená. Zvláštne... ufo? O.o

Keď maliarka Frida Kahlo ako mladé dievča v roku 1925 cestovala autobusom, stala sa účastníčkou dopravnej nehody, po ktorej ju už po celý život sprevádzali zdravotné problémy a bolesti. Dlhé mesiace ostala spútaná v korzete a pripútaná na posteľ. Aby sa aj v takomto stave s obmedzenými možnosťami mohla naďalej venovať tomu, čo ju zo všetkého napĺňalo úplne najviac - tvorbe umenia - namontovali nad ňu zrkadlo, vďaka čomu začala kresliť svoje slávne autoportréty. Teraz je však 21. storočie a aby som mohla tvoriť ja, nemám nad sebou zrkadlo, ale obrazovku monitora. Svieti mi nad hlavou, až si môžem predstavovať, že som tiež ako nejaká celebrita v žiare reflektorov.


Prvý článok, ktorý som chcela napísať svojimi očami, mal byť práve o tom, vďaka čomu je mi to umožnené. Nakoniec som však takýmto okatým spôsobom najprv písala o mojich narodeninách. Asi to tak napokon bolo aj správne, pretože s tým majú výnimočný až zázračný súvis. Zároveň je to aj posledný článok, ktorým sa doslova spätne pozerám na uplynulý rok 2020.


Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

-1Kor 2, 9



Možno si niekto z vás spomenie, že keď môj blog oslavoval 7 rokov, v príspevku som hovorila aj o tom, že som sa začala zaujímať o technológiu ovládania počítača očnou navigáciou. To bolo koncom septembra, no v skutočnosti som sa na túto cestu vydala už začiatkom augusta. Presne 10. augusta som poslala prvý mail Špeciálnym pomôckam (ďalej len „ŠP“), ktoré sa ako jediné u nás na Slovensku venujú predaju a distribúcii okrem iných pomôcok aj Tobii Eye Gaze zariadení a po všetkých tých mesiacoch bol záverečným finále práve deň mojich narodenín, pretože presne vtedy mi prístroj prišiel domov. Nikto z ľudí od ŠP o mojom sviatku nemal ako vedieť, preto keď som si prečítala správu, že produkt bude kuriérom doručený v stredu 2. decembra, takmer mi vypadli oči z jamôk - čo by bola veľká škoda, keď som už bola tak blízko cieľa.


Ak sa pýtate, prečo som na to čakala štyri mesiace, verte mi, že vzhľadom na tento konkrétny proces to považujem za neskutočne krátku dobu, ktorá mi ubehla ako voda. V skutočnosti som predpokladala, že to celé bude trvať oveľa dlhšie, ale vždy som v hĺbke srdca dúfala, že sa to stihne vybaviť ešte do konca roka. Preto som takmer nemohla zaspať od prekvapenia a obrovskej radosti, že sa mi splnil ďalší sen.


„Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal:

„Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.“

-Jn 11, 41




Od chvíle, ako už bolo isté, že budem pracovať na počítači pomocou Tobiiho a keď sa už blížil jeho príchod ku mne, začali mi v bruchu poletovať belasé motýliky. Pre vysvetlenie prečo nie ružové alebo žlté - belasý motýľ je symbol Organizácie muskulárnych dystrofikov (OMD) na Slovensku, ľudí s rovnakou diagnózou ako mám ja (ktorí mi takisto prejavili veľkú ochotu a snahu pomôcť, za čo im veľmi pekne ďakujem ). Zároveň vo mne klíčila jemná tréma či to zvládnem, či mi to ovládanie pôjde... a tak ďalej. Ale táto vnútorná nervozita väčšinou býva daňou, ktorú musíme „zaplatiť“ vtedy, keď sa na niečo neskutočne tešíme až sa toho nevieme dočkať.


A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.“

-Mt 17, 8


Pôvodom mojej neistoty bol najmä háčik, ktorý sa objavil hneď na začiatku a ktorý som musela vy/riešiť. Ja totiž môžem ležať iba s hlavou otočenou na boku (maximálne ju mám rovno len keď spím v noci - skôr by sa dalo povedať, že nadránom a celé dopoludnie, keďže oči zatváram niekedy okolo štvrtej hodiny nočnej) a prístroj je navrhnutý tak, že tieto oči musíte mať vodorovne so snímačom na lište, magnetickou platničkou upevnenej pod obrazovkou. Teda je určený predovšetkým ľuďom, ktorí sedia alebo ležia vzpriamene. Pre mňa to znamenalo, že aby tento systém fungoval, musím si počítač nakloniť na stranu - pravdepodobne úplne. Je síce fajn pozrieť sa na svet aj z iného uhla pohľadu, ale spočiatku som si vôbec nevedela predstaviť, ako budem na takto prevrátenej obrazovke notebooku napríklad čítať. Zvykla som si na život s tracheostómiou, ale zvykla by som si aj na toto? Nakoniec sa ukázalo, že v skutočnosti bolo nesprávne, ako som sa celý čas na notebook pozerala dovtedy a až teraz sa na obrazovku pozerám v polohe adekvátnej smeru mojich očí.




Veľkou výhodou tohto zariadenia je, že má dve verzie. Mini, ktorá je - ako už napovedá názov - určená pre menšie obrazovky (čiže vhodná najmä pre notebooky) a Plus, ktorú môžete pripevniť aj na oveľa väčšie (teda napríklad monitory). Táto možnosť výberu bola zároveň východiskom pre môj notebook, ktorý sa už nemusel dať na dráhu profesionálneho akrobata. Namiesto toho mu pribudli noví parťáci, pretože som sa rozhodla, že si k nemu dokúpim externý monitor a na ten budem ešte potrebovať stojan/držiak. Hneď sa začala moja pátracia misia, počas ktorej som hľadala vhodných kandidátov.


S výberom monitora to bolo jednoduchšie - stačilo sa hlavne držať požadovaných parametrov uvedených na stránke ŠP. Monitor môže mať pri modely Plus veľkosť uhlopriečky až do 27“, ale pre mňa ako človeka, ktorý nedokáže pohnúť makovicou ani o milimeter, je dôležité, aby som z tejto jednej polohy bez problémov videla na všetky svetové strany obrazovky. Z tohto dôvodu som zvolila menšiu uhlopriečku 22“ (pre porovnanie - môj notebook má 17“), ktorá je tak akurát, pretože mi ani nezakrýva celé zorné pole a takto zároveň vidím aj na náš televízor. Mimochodom, ten a inú elektroniku môžem takisto ovládať pomocou zariadenia EyeR na princípe infračerveného signálu, ktoré je súčasťou balenia série Tobii PCEye Plus. Zamerala som sa ešte na to, aby mal monitor všetky potrebné a dôležité pripojenia (USB pre Tobiiho a HDMI pre notebook), VESA uchytenie na stojan a už iba ako bonus som chcela, aby mal aj reproduktory a slúchadlový výstup (dobre, chcela som ešte aj vstavanú webkameru, ale jediný monitor, ktorý mal toto všetko, sa mi zdal už moc veľký).


So stojanom to už bolo komplikovanejšie. Potrebovala som pevný, stabilný a čo najviac prispôsobiteľný držiak na monitor, pretože som nevedela, do akej miery sa môj monitor bude musieť otočiť, nakloniť, prevrátiť, skotúľať... Presnorila prehľadala som snáď - teda, určite - celý slovenský a český Google s použitím všetkých možných synoným a spojení slov „stojan na monitor“ (vlastne je už len jedno a to „držiak na monitor“). Nakoniec sa mi predsa podarilo objaviť vhodný a pre mňa ideálny stojan, pričom zmienka v jeho popise, že sa používa aj v nemocniciach, ma presvedčila, že je ten pravý.


„On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:

„Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

-Lk 6, 20



No ako úplne prvé, čo som musela urobiť, bolo začať vybavovať žiadosť o poskytnutie príspevku od štátu na tento prístroj ako kompenzačnú pomôcku. Práve v jeho schválenie som dúfala, že sa podarí. Som však naozaj veľmi vďačná za všetky mesiace, ktoré tomu predchádzali - či už to bolo čakanie na príspevok, aby som si zariadenie mohla kúpiť alebo aj obdobie medzi marcom a augustom, keď som ešte ani nevedela, že niečo také vôbec existuje (teda, počula som, že niekde ľudia ovládajú počítač aj očami, ale vrámci mojej reality som predpokladala, že by som pre to musela pracovať minimálne v NASA).


Ten čas bol pre mňa totiž akoby takým tréningom a výcvikom v Akadémií ovládania počítača jedným prstom. Bola som “nútená“ každý deň hľadať svoj vlastný systém a spôsoby, ako si čo najviac zjednodušiť a zefektívniť prácu s počítačom iba pomocou touchpadu. Napríklad som musela nájsť/vymyslieť riešenie pre pravé kliknutie, lebo to na touchpade jedným prstom nespravíte ani keby ste boli Sabrinou, mladou čarodejnicou ehm, cez sviatky som pozerala všetky vianočné časti. Takmer všetko na počítači, na internete, vo všetkých programoch a hrách, ktoré to umožňujú, som sa naučila robiť skrze klávesové skratky vyťukávané klávesnicou na obrazovke. Častým (v preklade = neustálym) používaním ich už viem naspamäť (nie iba Ctrl+C a Ctrl+V) a to mi už automaticky ostalo doteraz.


„Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal:

„Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy.“

-Lk 10, 23




S postupným slabnutím posledných svalov na mojej ruke mi robilo čoraz väčší a pomalší problém písanie. Pre človeka, ktorý nemôže rozprávať je možnosť písania nesmierne dôležitá. A pre mňa ako človeka, ktorý ešte k tomu už odjakživa písanie miluje, je životne dôležité. Priznám sa, že strata schopnosti venovať sa písaniu, ktorá ma skôr či neskôr v budúcnosti určite čakala, bola niekoľkokrát aj dôvodom môjho plaču (ale tak zase ja revem napríklad aj pri pesničke Chandelier od Sie a inak všetkom ostatnom - čo bol dosť veľký problém, keď som ešte mala v nose sondu na prijímanie stravy, pretože od sĺz sa mi hneď namočila a začala odlepovať fixačná náplasť na nose, ktorá v ňom tú hadičku držala. Keby mi sonda niekedy vypadla, jej vkladanie je to posledné, čo by som si chcela zopakovať - vlastne to nechcem zažiť už nikdy). No vďaka Tobiimu a ľuďom s geniálnymi hlavami, ktorí tento softvér v hardvéri vytvorili, sa moja budúcnosť zmenila na úžasnú a plnú krásnych slov.


Hneď ako som s ním začala pracovať, padli sme si do oka a pomyslela som si, že už by som ho nevymenila za nič na svete a hlavne ani na písanie neexistuje nič lepšie - som toho očitým svedkom. Predtým som každému odpísala raz za uhorský rok, čo mi tak dlho trvalo, kým som pripravila svoju odpoveď. Aj tento článok by som predtým písala minimálne celú večnosť, ak vôbec. Mala som čoraz menšiu šancu zvládnuť napísať rozsiahlejší text (a moje slohové romány ani zďaleka nie sú len „rozsiahlejšie“) - skôr by mi aj narástla tretia ruka. Teraz som ho svojimi robotickými očami napísala bleskovo laserovými lúčmi a bolo by to ešte rýchlejšie, keby som najmenej desať krát neodbočila od témy. Dokonca si tu môžem prispôsobiť rozloženie všetkých písmen na klávesnici podľa vlastných predstáv (samozrejme, že som si hneď vytvorila úplne novú a naprogramovala do nej ďalšie tlačidlá). Zhrnuto a podčiarknuto - vtedy som písala ako slimák na dôchodku, no Tobii mi na ulitu primontoval turbo.


„A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy.“

-Mt 26, 43


Na niečo je predsa tá moja ruka ešte stále užitočná - milujem náramky  a predovšetkým tie, ktoré majú pre mňa význam, pretože sú darčekom od úžasných osôbok, ktoré mám veľmi rada.  Len škoda, že ruky nie sú dlhšie, aby som si takýchto krások mohla na ne vešať viacero. :P
Zľava: vlastnoručne láskoručne vyrobený od Mony , srdiečkový zo srdiečka od Irenky  a posledný s Ježiškom od Ježiška  na tieto Vianoce. :) Ďakujem. ❤ ❤ ❤

Navyše okrem tohto dokonalého spôsobu písania kukaním, môžem na počítači robiť všetko, čo aj predtým a dokonca ešte viac, pretože ma už neobmedzuje toľká a skorá únava. Pozeranie filmov a seriálov, počúvanie hudby či audiokníh, hranie mojich obľúbených hier ako sú adventúry, stratégie a najmä The Sims, tvorba grafiky... všetko je možné a oveľa pohodlnejšie, než keď som celý čas musela mať ruku pricapenú na touchpade. Neskôr som ju už od neho skutočne nevládala ani odlepiť (a teraz pre zmenu neviem odlepiť oči od monitora), takže som si touchpad prikrývala servítkou alebo papierom (vyskúšala som stránku zo zošita, kancelársku A4 atď., ale najviac sa mi osvedčil leták nemenovaného obchodného reťazca). No niekedy to takto išlo fakt ťažko a blblo to, z čoho som blbla aj ja. Tie časy sú však už dávno za mnou, pretože odteraz sa spolieham len na svoje vlastné oči (a elektrinu). 


Ako iste viete, hovorí sa, že oči sú zrkadlom našej duše a všetkého, čo cítime vo svojom vnútri. Takže, keď som už predtým písala moje príspevky zo srdca, teraz to platí dvojnásobne - za každé oko. :)

Tobii PCEye a ja bola proste láska na prvý pohľad - doslova.


„Potom mu znova položil ruky na oči.

Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne.“

-Mk 8, 25


Na záver nemôžem vynechať moje špeciálne a vrúcne poďakovanie, ktoré patrí...


 V prvom rade Pánu Bohu - Jeho nekonečnej láske, neprestajnej starostlivosti, najlepšie načasovaným plánom a skvelému zmyslu pre humor. 

  Mojej milovanej rodine - za ich podporu a lásku, s ktorými mi pomohli vybaviť všetko, čo bolo treba pripraviť “tam vonku“, kam sa ja dostať nemôžem. 

 Tímu ľudí zo Špeciálnych pomôcok, osobitne pani Rojíkovej - za jej milý, láskavý, pozorný prístup a vnímavé srdce, ktoré ma sprevádzali našou komunikáciou a viedli celým procesom, čím sa pre mňa stal značne jednoduchším, nakoľko som s tým nemala žiadne skúsenosti. 

 Mojej kamarátke a blogerke Peti z jej úžasného blogu Život plný SMAgie - len vďaka nej som toto všetko objavila na úplnom začiatku skrze tento skvelý rozhovor a zároveň vďaka tomu som spoznala aj ju, za čo som neporovnateľne vďačnejšia. Počas všetkých tých mesiacov som ju - ak nie každý deň, tak potom ani jeden - bombardovala otázkami a Peťa mi so všetkým a ešte oveľa viac vždy s veľkou trpezlivosťou ochotne pomohla a poradila (väčšinu informácií, ktoré som v článku uviedla, som sa dozvedela od nej), takisto ďakujem aj jej rodičom s dobrým srdcom - obzvlášť musím vyzdvihnúť akého šikovného majstra ocina má. :) 

❤ ÚPSVaR-u (Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny) - za poskytnutie príspevku na kompenzáciu. 


 Všetci mi pomohli najviac ako sa len dalo, snažili sa zo všetkých síl a len vďaka nim som mala odvahu pustiť sa do toho a vieru, že to aj ja dokážem. Že dokážem všetko. 

 Veľmi si to vážim a nikdy nezabudnem. 


Aj preto som napísala tento článok o všetkom, čo s tým súvisí. Chcela som, aby bol osožný a nápomocný ďalším, ktorí sa rovnako ako ja začnú zaujímať o ovládanie počítača očami, pretože už niečo také potrebujú, ale ešte o tom nič nevedia. Dúfam, že im to moje skúsenosti v tomto príspevku pomôžu lepšie spoznať, ak sa k nemu dostanú a prečítajú si ho. Pokiaľ stále máte nejaké otázky, neváhajte mi napísať a veľmi rada vám poradím tak, ako som ja mala šťastie na srdečných ľudí.


Moja zostava:

Zariadenie s očnou navigáciou - Tobii PCEye Plus

Monitor - 22" Acer B227Qbmiprzx

Notebook - ASUS ROG STRIX GL702VM-GC142T

Stojan - EDBAK SV53


V balíku od milých Špeciálnych pomôcok som si okrem iných pozorností našla pohľadnicu a dokonca ešte aj knižku Väzeň vo vlastnom tele od Martina Pistoriusa, keď sa dozvedeli o mojich narodeninách.  Ďakujem. 


6 komentárov:

  1. Aly, nesmierne ma teší, že sa Ti s Tobiim takto skvelo pracuje. My sme ho tiež skúšali, žiaľ, zatiaľ neúspešne, ku skamaráteniu nedošlo. No ktovie, snáď to zlomíme, vo vyššom veku je človek z technológií trochu menej nadšený a asi chce aj svoj pokoj. :D Možno to treba len rešpektovať. Nech Tobii dlho slúži, teším sa na články. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne ❤ aj ja sa teším, že sme si s Tobiim bez problémov sadli (v mojom prípade skôr ľahli :D) a stali sa nerozlučnými partnermi. Ja však s počítačmi pracujem už odmalička, dávno predtým než sme vôbec mali internet, takže mne sú tieto všakovaké technológie blízke, rada a celkom rýchlo sa viem naučiť spôsob ich fungovania. Okrem toho, keď si niečo zaumienin, tak to s Božou pomocou dokážem a nedám sa zastaviť. :D Mala som aj veľkú motiváciu a tou je písanie a komunikácia písaním. :)
      Mocne držím palce a posielam veľa zdravia. ❤ Majte sa krásne...

      Odstrániť
  2. Super prístroj! A máš pravdu, vyzerá ako odniekiaľ z NASA. Alebo zo Star Treku. :-D Inak, všimla som si, že aj keď ešte na Ostrove trvá zima (aj tu sa ochladilo), noc sa už skončila :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to je čoraz lepšie, mám veľmi rada vesmírnu a galaktickú tématiku. :D A áno - keď sme už aj u nás doma dali preč stromček a vianočnú výzdobu, čaro noci mi už prišlo také neaktuálne a potrebovala som sa po rozlúčke s Vianocami a minulým rokom povzbudiť vychádzajúcim slniečkom. :) Tak dúfam, že vás potešilo tiež a svetlo dodalo novú nádej. :)

      Odstrániť
  3. Ó, Aly, tak sa s tebou tešíííím! 😍😍😍 Ani som len netušila, že takéto úžasné prístroje existujú...ach, je to skvelé! Musíš byť neskutočne nadšená...tak nech sa dobre "píše"...a tešíme sa na nové články! ❤ Maj sa krásne! 😊

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Mony ❤ veru, som z toho veľmi šťastná a je to pre mňa aj obrovská úľava ✿ preto sa budem snažiť, čo najlepšie a najkrajšie využívať tento dar od Pána Boha, ktorý je mne na úžitok a Jemu nech je na chválu. :) ❤

      Odstrániť
Zo srdca ďakujem, že ste sa rozhodli podeliť o svoj názor.
Vážim si to a veľmi sa z toho teším... :)

Maltese Dog