Ostrov stratených príbehov: RECENZIA KNIHY | Zatímco spíš - Alberto Marini

piatok 19. marca 2021

RECENZIA KNIHY | Zatímco spíš - Alberto Marini



Keď som túto knihu začala čítať, po mysli mi behal veršík: „Zatímco spíš, já si budu číst,“ čo je celkom pekná a romantická predstava. Aj náš hlavný hrdina si číta, zatiaľ čo jeho drahá polovička spí. V jeho prípade to však s romantikou nemá nič spoločné, práve naopak – ku spiacemu dievčaťu cíti zúrivú nenávisť. Pravidelne každý večer na ňu starostlivo čaká, kým sa vráti z práce domov... ibaže schovaný pod jej posteľou, kde v diere matraca má už vopred pripravené všetko, čo potrebuje na svoj tradičný rituál. Rúško pre seba, fľaštičku s narkotikom pre ňu... a skalpel pre istotu. Takže moja básnička sa zmenila na niečo ako: „Zatímco spíš, buď rada, že o tom nevíš...

Už niekoľko týždňov je Cillian ochotný takto pod posteľou čakať aj hodiny, kým sa Clara konečne uloží na spánok, ktorý on následne prehĺbi uspávacou látkou pritlačenou na jej tvár. Potom si niekedy naozaj ide aj čítať, ale o knihy záujem rozhodne nemá. Cillianovým čítaním sú výhradne Clarine listy, správy alebo dokonca na čo je určená kozmetika, ktorú používa. Počas noci sa snaží nájsť jej slabé stránky, na ktoré by mohol zaútočiť a dôsledky toho si vychutnať vo dne. V najlepšom prípade vtedy, keď by už hneď ráno videl Claru vystupovať z výťahu so zničeným výrazom v tvári.


Cillian je totiž vrátnikom v newyorskom bytovom dome a o túto pracovnú pozíciu sa neuchádzal náhodou. Zo svojho miesta vo vstupnej hale má výborné maskovanie pre jeho pravé úmysly, s ktorými môže kedykoľvek vstúpiť nielen do bytov nájomníkov, ale predovšetkým do ich životov. Cillian má malý čierny zošit, do ktorého si zapisuje svoje pokroky, úspechy a najmä všetky informácie, ktoré o týchto ľuďoch vie. Nie že by mu o sebe niečo prezradili oni sami – to Cillian, okrem toho, že im napríklad kradne poštu alebo iné osobné veci, má už dlhoročnú prax v skúmaní človeka a odhaľovaní jeho tajomstiev. Za terapeuta by ste ho však určite nechceli – síce by našiel príčinu vašej bolesti, ale namiesto toho, aby vám ju pomohol prekonať a zmierniť, by ešte do rany pridal nielen soľ, ale rovno aj korenie v podobe veľmi účelových slov. Cillian je majster v tom, aby ľuďom prejavil hraný súcit a útechu, ktorými veľmi nenápadne, no o to silnejšie udrie na citlivú strunu trápenia v ich srdci.

Cillian nenávidí svoj život, svoju matku za to, že sa kvôli nej vôbec narodil a tak sa dennodenne už niekoľko rokov opakuje jeho osobná ruská ruleta. A inak tomu nie je ani teraz, pretože každé ráno v záchvate beží na strechu činžiaku - jeho momentálneho teritória -, kde si zo zásady musí povedať aspoň tri argumenty, prečo by to práve dnes nemal byť jeho posledný deň. Nie kvôli tomu, že by si túžil život zachrániť, ale preto, že prahne po tom, aby mal ešte príležitosť iným ľuďom život zničiť. Najsilnejším dôvodom, ktorý ho prinúti opäť sa vrátiť na druhú stranu zábradlia a pokračovať aspoň nasledujúcich 24 hodín je Clara – vždy veselá obyvateľka, ktorá všetko zlé s úsmevom obráti na dobré. Cillian zo strechy neskočí, kým tento Clarin úsmev neskončí.


V poslednej dobe som sa dosť dala na čítanie a pozeranie trilerov. Čím viac nervy drásajúce psychotiny s originálnym námetom to sú, tým lepšie. Avšak mojou podmienkou je, že nesmú obsahovať žiadne násilné alebo inak škaredé scény. Kniha Zatímco spíš ma presvedčila, aby som si ju bez väčších obáv prečítala svojou anotáciou, kde sa píše, že v tomto príbehu pôjde „len“ o psychický teror. 

Cillian je síce sociopat, ale pevne sa drží určitých zásad, vďaka ktorým má ešte ako-tak svoj mizerný život pod kontrolou. Jednou z nich je tá, že obetiam nikdy za všetky tie roky priamo on sám neublížil fyzicky a už vôbec nie, že by sa stal vrahom. Nerobí to však preto, že by vo svojom chorom svedomí predsa len mal nejaký ten morálny kompas. Cillian jednoducho fyzické týranie neuznáva – považuje ho za príliš primitívne, priamočiare, nápadné a bez nápadu. Kdeže, on potrebuje životy druhých ľudí ovládať bez toho, aby o tom mali čo len najmenšie tušenie. A veruže sa mu to darí, pretože je medzi nájomníkmi veľmi obľúbený. Práve na tých, ktorých sympatie si získal, striehol ako lovec a naopak tí, ktorí podozrievavo krúžili okolo neho, mu boli takmer ukradnutí. Prinajmenšom dovtedy, kým čakal na vhodný okamih pomsty za to, že ohrozili jeho dokonalé plány.

Cillian bol vskutku zaujímavá postava, tak zvláštne zákerná a napriek tomu, že každý raz po prebudení vedľa Clary stál jeho život na vlásku (a na okraji rímsy), z každej situácie, ktorá mohla skončiť rizikom jeho prezradenia, dokázal vykľučkovať s vyrovnaným alebo skôr chladným pokojom. Ale ani jemu nebolo vždy všetko jedno – občas mal fakt na mále a dobre si uvedomoval, že sa mu veci vymkli z rúk a že len ťažko to opäť uhrá na to svoje „ja nič, ja muzikant“. Nikdy sa však nebál o to, že ho chytia – veď aj vo väzení môže jeho ranný rituál dospieť do konečného finále. No štvalo ho pomyslenie, že nebude mať príležitosť dokončiť svoje dielo s Clarou, ktoré bolo jeho celoživotnou výzvou. A ak ju splní, tak aj triumfom.


Pri čítaní som sa nikdy nenudila, pretože som bola v neustálom napätí, čo ešte Cillian vymyslí, ako ďaleko zájde, či mu to vyjde. A napokon som bola zvedavá kedy a ako sa toto jeho vyčíňanie skončí – alebo či vôbec. Najprv skúšal miernejšie možnosti, ale keď videl, že na Clarin nekonečný optimizmus a radosť zo života to nezaberá a stále sa usmieva, čoraz viac vo svojich pokusoch pritvrdzoval. Niektoré zvraty som nečakala a úplne ma prekvapili (rovnako i Cilliana), pri iných mi bolo veľmi nepríjemne, niekedy som tŕpla od desu a až takmer za polovicou knihy som pochopila, že jedna vec sa diala po celý čas, ale ja som si to neuvedomovala... No občas som sa pri čítaní aj uškŕňala, avšak s víťazoslávnou škodoradosťou. Bolo to vtedy, keď sa Cillian s niekým začal rozprávať v zlomyseľnej snahe kruto rýpať do jeho starostí, ibaže sa mu to na jeho rozčúlenie nepodarilo a rozhovor sa zvrtol. Ľudia mu v nevedomosti začali ďakovať za povzbudenie a ospevovať Cilliana za jeho pozornú starostlivosť. V týchto častiach som sa s náramným zadosťučinením v duchu smiala a hovorila si: „Muhehé, tak ti treba, ty jeden zákerák!

Aby som nerozprávala len o tomto bezcitnom knižnom „hrdinovi“ a Clare, bezstarostnej dievčine, ktorá si nerobila ťažkú hlavu z ničoho čudného, čo sa jej udialo – nezaoberala sa tým až natoľko, že si nevšimla varovné signály smerujúce k ich pravej príčine -, za zmienku tiež stoja aj ďalšie postavy. Napríklad taká staršia pani Normanová, veľká psičkárka a Cillianova fanúšička, vždy ochotná sa ho pred každým zastať v mylnej predstave, že je to mladý muž s dobrým srdcom, pričom Cillianovou zbraňou bola práve jej osamelosť a láska ku psíkom (pre vaše a moje vlastné upokojenie: napriek všetkému, v tejto knihe nebolo ublížené žiadnemu psíkovi a keby to bolo inak, v tom momente by u mňa skončila).

Potom tu ešte bola Ursula, malá školáčka, ktorá sa s dospeláckou vypočítavosťou zahrávala s Cillianom, no stále to bolo len hlúpo a naivne ľahkovážne decko spratek kráčajúce po veľmi tenkom ľade. Síce som knihu Lolita nečítala (a nikdy ani nechcem), ale z toho, čo som o nej zachytila sa mi Ursula na ňu niečím podobala. Nemôžem zabudnúť ani na výraznú postavu Alessandra, mladíka, ktorý po úraze ostal celkom ochrnutý a len Cillian rozumel jeho nepatrným komunikačným gestám tváre, keď ho každý deň chodil rehabilitovať. Len oni dvaja však vedeli, o čo v skutočnosti pri týchto návštevách išlo a okrem toho sa mu Cillian zveroval aj so všetkými svojimi úspechmi. Keď som si pozrela názory ostatných čitateľov, všetci Alessandra ľutovali. Ja som k nemu necítila absolútne žiadnu ľútosť, pretože jeho postihnutie (ani nič iné) nie je ani trochu ospravedlnením pre jeho (ú)kladný postoj voči konaniu Cilliana.

Na záver sa predsa len ešte pár poslednými slovami vrátim k samotnému Cillianovi. Bol to nemilosrdný a nebezpečný človek, ale ako postava bol napísaný tak dobre, že sa mi takmer dostal pod kožu ako Clare pod posteľ. Rozhodne nemôžem povedať, že by si ma získal, ale keby som o ňom nevedela, že je to taký podlý darebák, pravdepodobne by som ho tiež považovala za celkom fajn, pretože istým spôsobom sa mu podarilo obalamutiť ešte aj mňa ako čitateľku.


Kniha má aj rovnomenné španielske filmové spracovanie Mientras duermes z roku 2011, ktoré však vzniklo ako prvé. Napriek tomu, že v tomto prípade bola kniha napísaná na námet scenára, nejde len o jeho prepísanie - čo hneď v príhovore vysvetľuje sám režisér. Pár vecí je z filmu vynechaných, upravených (napríklad sa odohráva v Barcelone a Cillian sa volá César), ale najmä všetko je rozšírené (určite nepoužijem výraz obohatené) o pohľad do vnútra hlavy Cilliana/Césara – jeho zmýšľania a pohnútok k činom. Zaujímavosťou je fakt, že hlavná dvojica hercov, ktorí vo filme stvárnili maniaka Césara a jeho obeť Claru, v skutočnom živote tvoria pár. Neviem to na isto, ale je možné, že sa dali dokopy už pri ich prvom spoločnom filme La vida que te espera z roku 2004, kde tentoraz mali role ústrednej romantickej dvojice. Tento film sa mi nikde nepodarilo zohnať, ale chcela by som ho vidieť (a ešte si spolu zahrali aj v roku 2009 v ďalšom filme Cela 211 - Vězeňské peklo, ktorého popis ma takisto zaujal).



Zdroj pôvodných ilustračných fotiek:
internetová databáza Unsplash, autori: Alex Robert, Wolfgang Hasselmann, Runnyrem

4 komentáre:

  1. Túto knihu nebudem veru čítať :D Príde mi taká hororová a trailer super do toho mi ešte potvrdil :D Ale super recenzia, zaujalo ma to, ale nie je to môj žáner.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Chápem Ťa - ani sama na seba by som nepovedala, že si prečítam takúto knihu a to bol ešte len začiatok roka - ktovie, čo všetko o sebe zistím do jeho konca. :D O.o Ale Zatímco spíš by som vôbec neoznačila hororom, je to proste „len“ triler a ešte aj z trilerov taký ten prístupnejší typ. Žiadne také extra nechutnosti, brutality a podobne ako to býva v tých viac „hard“. Je skôr zameraný na psychológiu postáv. V tom traileri som možno trošku „priťala“, lebo z tej hudby mám niekedy väčšie zimomriavky ako zo samotnej knihy. :D A ďakujem veľmi pekne. :)

      Odstrániť
  2. Moja sestra má rada španielske trilery a kriminálky, pretože v tomto sú pre ňu Španieli skvelí - originálni a prinášajú nečakané zápletky. Tak ja som síce žiaden takýto film či seriál od nich nevidela (iba horor Verónica a to bolo fakt desivé 😱 a podľa skutočných udalostí!), ale keď jej sa niečo páči, tak to už je čo povedať 😄...toto vyzerá zaujímavo, mám veľmi rada psychologické trilery a fascinuje ma, ako sa autori dokážu vcítiť do svojich postáv. O sociopatovi, teda sociopatke, som čítala knihu Půvab pomsty (ale tá má v sebe dosť štipľavých scén, ktoré si však dej vyžadoval) a bolo zaujímavé ako ju autorka vykreslila...každopádne, takéto knihy ja môžem 😁, len keby som nemala toľko neprečítaných 🙈...
    Skvelá recenzia, bol to zážitok, po tak dlhej dobe si opäť prečítať tvoju recenziu, ty to s tými slovami veru vieš 😍...krása!❤
    Inak, neviem, ale mne sa tvoj trailer nezobrazuje, vidím tu len bielu kocku a nič viac...obrázky sú v pohode, ale trailer nikde ☹...
    Prajem ti krásny zvyšok dňa a požehnanú Veľkú noc 💕.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Celkovo európska tvorba má veľa zaujímavých filmov, pretože majú takú osobitú a hlavne netypickú atmosféru. A v mojom prípade aj kórejská, samozrejme. ❤ :D
      Môžem Tebe a sestre odporučiť ešte dva skvelé filmy, ale najlepšie bude, ak si o nich dopredu absolútne nič neprečítate - ani len popis deja a už vôbec nie pozrieť trailer, v ktorom je všetko prezradené. Proste len nájsť na ulož.to, stiahnuť a kukať. :D La cara oculta (2011) a Má mě rád, nemá mě rád (2002) + Run (2020). :)
      Tú Veroniku by som nemala žiadnu šancu zvládnuť :D ako som už povedala - trilery bez škaredých scén a podobne áno, horory nikdy. :D A dupľom nie o opletačkách s nadprirodzenom, či už ide o skutočné udalosti alebo nie. Proste brrr. :D Inak, máš pravdu, že je zaujímavé, ako sa tí (dúfajme, že úplne psychicky zdraví :D) autori vcítia do postavy, ktorá necíti nič. O.o A neviem prečo, ale ja nemôžem z toho výrazu, že „štipľavých scén“ :D :D hlavne, keď v recenzii píšem o tom, ako Cillian svojimi slovami pridáva ľuďom do rán soľ a korenie. :D Tie trilery sú normálne kuchárske knihy s receptami. :D Ale je fakt, že takmer každý triler „spravidla“ obsahuje aspoň jednu čili papričkovú scénu. :D :/ Aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré zbožňujem kórejské seriály - pri nich môže byť človek šťastný ak sa dočká aspoň jedného jemného bozku za celý seriál. :D I keď už v tých novších za posledné roky sa to tiež mení - teraz sa v nich hlavní hrdinovia už pobozkajú aj dvakrát! :D
      Čo sa týka traileru - nuž, ani sa Ti zobraziť nemôže, pretože som ho napokon skryla. Najprv som bola z neho celkom nadšená, ale postupne som sa z toho začala cítiť akosi nesvoja, nepokojná, neistá a to sa mi nepáčilo, tak som ho stiahla. Asi som ho spravila taký creepy, až som sa toho sama zľakla. :D Neviem, proste som si uvedomila, že sa nestotožňujem s tým, zdieľať takýto obsah na YouTube. Akože, zase aby si si nemyslela, že ten trailer bol nejaký brutálny masaker alebo čo. :D Ale jednoducho som skôr za šírenie pekných, pozitívnych vecí, to určite chápeš. :) Teda, mne robí radosť takáto tvorba a z toho traileru som sa nakoniec necítila dobre. Celkovo to moje nadšenie pre tvorbu trailerov akosi spľaslo, pretože keď som vytvárala druhý, ale na knihu iného žánru, tak ma to už nebavilo a nenapĺňalo. :/
      Takže ani fotky kníh, ani videá - no v písaní recenzií však určite budem pokračovať, ale budem sa (aj vy čitatelia) musieť zmieriť s tým, že som odkázaná (odsúdená :D) len na moje slová textu a ilustračné fotky, o ktorých dúfam, že sú naozaj voľne použiteľné. :D Ale aby som zamaskovala, že som zbabelá a bojko, tvárme sa, že som radšej zákerná a že ten nápad s tvorbou knižných trailerov bol môj predčasný prvoaprílový žartík, muhehé. 3:) :D
      Ďakujem, Mony, že sa Ti recenzia páčila a čítala dobre ❤ čoskoro sa pustím do ďalšej, i keď teraz by som knihy akosi najradšej len čítala a čítala bez zastavenia. :) Požehnané celé veľkonočné obdobie aj Tebe. ✿
      PS: že akú bielu kocku to vidíš? :O Nestraš, nemala by tam byť žiadna :D iba ak by sa Ti nezobrazili moje Martinus bannery :) iné paranormálne javy v mojej recenzii na triler si nepripúšťam :D
      PS 2: ak by si ten knižný trailer predsa len chcela vidieť, môžem Ti naň udeliť VIP prístup. :) :D Je nastavený ako súkromné video, ešte som ho úplne nevymazala, pretože má až dva lajky. :D

      Odstrániť
Zo srdca ďakujem, že ste sa rozhodli podeliť o svoj názor.
Vážim si to a veľmi sa z toho teším... :)

Maltese Dog