Ostrov stratených príbehov: MÁJ ☀ JÚN | Toľko slov, pocitov a obrazov, koľko má kvet lupeňov ✿

utorok 3. augusta 2021

MÁJ ☀ JÚN | Toľko slov, pocitov a obrazov, koľko má kvet lupeňov ✿



Ostrovný názov môjho blogu začína naberať ďalší význam (o skutočnom pôvode jeho vzniku si môžete prečítať v článku o tajomstvách zo zákulisia blogu). Niekoľko týždňov je tu totiž ticho ako pred búrkou a potom sa sem zrazu priženie hotová prívalová vlna v monštruóznej podobe zhrnutia za celé dva mesiace, ktoré mi ubehli ako... nuž, naozaj ako tá voda. Tak dúfam, že vás v tomto letnom teple osvieži - namiesto toho, aby vás spláchla a odplašila odplavila preč z tohto Ostrova. :P


Každý mesiac, týždeň, deň - každá chvíľa v živote je už navždy iná než predchádzajúca alebo tá, ktorá po nej ešte len nasleduje. A keďže žiadny prežitý okamih nikdy nie je navlas rovnaký, aj tieto moje rozprávania o maličkostiach, ktoré ma za uplynulé obdobie potešili, nemôžu byť a ani nebudú vždy také isté. Naposledy som sa až príliš podrobne rozpísala o úplne všetkých udalostiach zo svojho života, ktorými boli naplnené nielen mesiace marec & apríl, ale hlavne nimi prekypovalo moje srdce. Potrebovala som sa vám vyrozprávať, lebo inak hrozilo, že z toho množstva myšlienok by som asi vybuchla ako kysnuté cesto na knedľu. Toľko k môjmu silno filozofickému a poetickému príhovoru na úvod.


Aj po týchto ďalších dvoch mesiacoch máj & jún sa mi nazbieralo veľmi veľa vecí, o ktoré by som sa s vami opäť chcela podeliť. Normálne som už mala pripravenú aj nenormálnu osnovu o čom všetkom budem písať. Ale tentoraz je na to už akosi neskoro - s mojím uvareným mozgom kvôli horúčavám (pozdravujem všetkých prípadných čitateľov zombíkov) sa mi to momentálne proste nechcelo rozoberať komplet celé.

Minule som svoje dvojmesačné zážitky rozdelila na odseky podľa toho, akej činnosti som sa ne/venovala. Avšak rozhodla som sa, že v tomto príspevku o nich nebudem vyprávať, ale radšej vám ich skôr ukážem prostredníctvom fotiek a obrázkov. Jedno sa však asi nikdy nezmení - zase ich totiž bude ako maku. Skúste si hneď takto na začiatku tipnúť, že koľko a potom mi to napíšte do komentára - teda, najprv si to teraz niekde rýchlo poznačte, lebo je možné, že po záverečnej snímke si už nebudete pamätať ani svoje vlastné meno.


Pár záberov ste už mohli vidieť, keď som ich ešte za horúca vycapila na svoj Instakilogram alebo FBI stránku blogu. V poslednom čase som sa totiž dosť nechala chytiť rôznymi sociálnymi sieťami a začala byť na nich aktívna. Takže keď sa oáza Ostrova opäť premení na vyprahnutú púšť (proste, že tu na blogu bude pusto a posledný článok bude mať dátum ešte z minulého desaťročia - napríklad), môžete sa ísť kuknúť trebárs na ten Insta a tam pre istotu a pokoj vašej duše skontrolovať, či je Aly Stayin' Alyve. Hlavným poznávacím znakom toho budú nové fotky mojej ešte stále celkom živej ruky s nejakými náramkami. Ak sa tie prestanú objavovať, tak vtedy už môžete začať spriadať konšpiračné teórie, že so mnou musí byť niečo hooodně špatně (ale v skutočnosti si ma vôbec nevšímajte, to len momentálne píšem pod vplyvom prípadu jednej youtuberky Kate Yup, o ktorom som nedávno pozerala video na kanáli Krimi Příběhy). No inak drvivá väčšina fotiek zažíva svoju premiéru až teraz tu na blogu - nejaký materiál som si totiž ešte pošetrila, aby som sa v tomto článku neopakovala so všetkými fotkami ako papagáj.

„Trigger warning“: tento článok obsahuje veľa fotiek, príbehov, rúk (aj keď človek má bežne len dve), náramkov, stromov, kvetín, stopové prvky môjho hypernadšenia z kníh, filmov a hier, jedného psa a jednu ovcu. A mňa (*beda vám ak ste si pomysleli, že tou ovcou hovorím o sebe). Popri tom všetkom a všetkých zúčastnených sa mi tam niekde podarilo napchať ešte veľa radosti. Dokonca aj niekoľko flashbackov do časov dávno minulých, ale nestratených (hoci týmto tvrdením idem sama proti sebe) - pretože aj po toľkých rokoch až do dnešných dní stále majú dosah na môj život v podobe večne žijúcich spomienok. Tak sa poďte so mnou obzrieť späť na to pekné a úsmevné, čo sa za ďalšie dva mesiace stalo v mojom veľmi akčnom a búrlivom živote, za ktorý som až škandalózne vďačná (ak sa niektorá z nasledujúcich fotiek objaví v bulvári, budem vedieť, že ste ma zapredali vy - takže *bacha na to, jasné?).
*Edit: tento článok očividne obsahuje aj niekoľko vyhrážok.

Pink kútik, ktorý mi vznikol vedľa mojej knihovničky - to biele naľavo je Ona. :P
A to biele napravo som zas Ja - môj portrét, ktorý pre mňa kedysi dááávno (ehm, k 18. narodeninám) ako darček nakreslila moja najlepšia kamarátka.
 Je to presne tá istá osôbka, o ktorej som rozprávala v minulom príspevku, že som pre ňu napísala príhovory na jej svadbu. 

Táto ovečka je už takmer celoživotne (nejakých 15 rokov) môj najobľúbenejší plyšák ever. Ani vlastne neviem prečo, ale keď som bola malá, okamžite si ma neskutočne získala a padli sme si do gombičkového oka.  Jasné, mala som veľmi rada aj iných svojich plyšových imaginárnych priateľov, ale táto konkrétna ovečka pre mňa znamenala niečo výnimočné (a verím/dúfam, že nie som jediná, kto sa až takto príliš stotožňuje s príbehom rozprávky Toy Story :).
Vopred info pre prípadných špekulantov - kebyže mi ju však niekto uniesol, žiadneho výkupného by sa odo mňa nedočkal. Zase odtiaľ-potiaľ, hej. :P
Krásnu bábiku mi minulý rok darovala Irenka z Knihánkova (ďakujem za túto úžasnú novú kamarátku a za naše ešte úžasnejšie priateľstvo). 
(◠)
A na jednorožcovom kalendári je práve zachytený dátum 22.5. - čo bol sviatok mojej birmovnej patrónky svätej Rity✿  

Tak ešte pre porovnanie vám sem dám aj samostatný záber kresby a mojej pôvodnej fotky z roku 2014, podľa ktorej vznikla (vtedy som sa chystala na svadbu a toto bol ten najviac slávnostný look, aký som zo (na) seba dokázala vymáčknuť :P).

 Sakura made in Slovakia = jabloň. 


Tento nový prírastok v mojej náramkovej rodine nosím nepretržite od chvíle, čo mi prišiel domov. K tomu, aby som si ho ešte niekedy v živote dala dolu z ruky by ma neprinútil ani SAW.
Okej, tak možno nejaké vyšetrenie röntgenom hej. :P
Len aby bolo jasné, že nie som žiadna frajerka - SAW som nikdy nevidela ani neuvidím, ale viem vo co go.
No čo vám poviem - ten strom mi proste prirástol k ruke srdcu. :P
Avšak teraz trochu ľutujem iba to, že som si ho nekúpila radšej v tmavohnedej farbe, ktorá by bola akože symbolikou kôrnatého kmeňa a konárov. Síce mám veľmi rada takúto pastelovú svetloružovú, ale čoskoro som zistila, že hentie korálky sa na mojej bledej ruke správajú ako chameleón.

Liečenie = čítanie. (◠)

Nie som jediná, komu sa páčia moje náramky. :P


Ževraj mám okrem Knihomoľky ešte akúsi diagnózu SMA (v pohode, jedna diagnóza hore-dolu, ale kusek v tom už začínam strácať prehľad), tak reku - keďže nie som len (Kniho)moľa, kúpou týchto krásnych vecí som podporila aj Belasého motýľa. :)
 Túto našu jabloň som z hojdačky pozorovala v rôznych nadmorských výškach každé leto takmer celý život. 

✿ A čo je za týmto oknom? 
☀ Predsa ďalší strom so slnkom. 
✿ Je mojím vnútorným okom do vonkajšieho sveta, 
☀ do izby mi vpúšťa vánok, zvuky a svetlo života. 

Tzv. „behind the scenes“ alebo pokračovanie:
...ešte jeden záber zo zákulisia fotenia,
naskytol sa mi výhľad aj niečieho pozadia.
Je to ako z trochu inej rozprávky,
dlhý... úzky... a bystrozraký.
(Začínam pochybovať, či mám v jednom článku zdieľať svoje vlastné fotky a zároveň aj takéto 
faux pasy-trapasy.)
Ale teraz vážne... rozhodla som sa už nemlčať, prehovoriť aj za moje nemé štvornohé stvorenie a vyjsť s pravdou von na svetlo sveta. Ten triler Žena v okne... je v skutočnosti Based on a True Story of my Dog. Ale ani jeden z nás nedostal žiadny honorár alebo odškodné za toto nehorázne plagiátorstvo. Presne to je ten dôvod, prečo sme ja a môj havo ešte nečítali knihu ani nevideli film. Fakt, je to tak.

 Asociácia na sneh uprostred leta. 

✿ „Na dvore z tulipánov a ruží“ 
Referencia na knižnú sériu Na dvore z tŕňov a ruží od Sarah J. Maas, ktorej sa mi p
očas minulých týždňov podarilo prečítať všetky tri bichľové časti + novelu, aj napriek tomu, že mi žiaľ vôbec nesadla a nezískala si ma.
Avšak vďaka knihám som popri ich čítaní objavila a odvtedy už asi 1000x videla tento úžasný a dokonalý trailer na fanfilm z produkcie Starbit - team ľudí, ktorí sa venujú cosplayu na ACOTAR. Vrelo vám odporúčam pozrieť si ho a celkovo si zistiť viac o tomto projekte Starfall, pretože je to hotové majstrovské a profesionálne dielo.
  Som z toho neporovnateľne väčšmi nadšená, než ako zo samotnej knižnej série. :P
Predstaviteľka hlavnej postavy Feyre, nórska tvorkyňa Ida (ktorá zas s predstaviteľom Rhysanda tvorí krásny pár aj v skutočnosti, aww!
), mala nedávno živé vysielanie na jej Instagrame, počas ktorého reagovala aj na moje správy a pozdravila Slovensko, wáá. 
(◠)


3.6. je dátum výročia môjho prvého svätého prijímania, tak som si ten výnimočný životný okamih pripomenula prezretím fotiek a o jednu sa podelím aj tu s vami. :) Pozornému oku neujde, že už vtedy som mala veľmi... sofistikovaný postoj čitateľky, lol. :D

Na sviatok svätej Aleny (17.6.) mi vyšiel obrázok s touto krásnou modlitbou, ktorá akoby bola na mieru napísaná presne pre moje srdce - pretože jednoducho sa v nej spomína psík, okno, strom a slnko  (mám totiž plnú krabičku takýchto obrázkov, z ktorej si ich vyberám úplne „náhodne“ :).



Vzadu časť mojej knihovničky - niekedy vám ju ukážem v plnej kráse. Momentálne však stále pracujem na jej úpravách a triedení kníh - napríklad nedávno som ich do Martinus výkupu poslala 27. Získanú poukážku pravdepodobne určite celú miniem na nákup audiokníh (vyšiel Nimbus, hurááá!!! ❤).
Na tejto pamätnej fotke ešte vykukuje Harry Potter, z ktorého mi už teraz aktuálne ale neostalo nič. Konečne som sa rozhodla, že ho doma mať nemusím a preto som ho posunula ďalej - celá séria išla do výkupu a všetky doplnkové knižky som s veľkou radosťou darovala najlepšiemu kamarátovi pri príležitosti nášho prvého stretnutia, ktorý sa im s ešte väčšou radosťou potešil. (◠)

...ani audioknihu. :P Aj keď je pravda, že len kvôli tomu nádhernému obalu som si Annu nekúpila v MP3 forme na stiahnutie, ale ako CD, aby som si ho mohla vystaviť na poličke. ✿ ❤ 
Keďže tú nálepku mám teda už dvakrát (proste - perfektne ma vystihuje), seriózne uvažujem nad tým, že si jednu vlepím do mojej zdravotnej karty, muhehéé. :P

V minulom článku som vám rozprávala príbeh o zelenej žirafe Helene, teraz tu zas mám dočinenia so zeleným slonom a neidentifikovateľným (toto slovo už nikdy viac nechcem písať!) zvieratkom, ktoré som objavila medzi bodkami na mojej zelenej košeli. x_x
Čo. Sa. To. Na. Tomto. Svete. Deje? :O
(Moje konšpiračné ja mi hovorí, že sú to 
zelené signály pred inváziou marťanov.)
No hold - pre krásu sa trpí (v tomto prípade pre čistotu, pretože sa suší po vybratí z práčky). Ale akože, neuškodí jej malá lekcia pokory - ba dokonca si ju zaslúži. Túto, už pomaly populárnu, ovečku som si totiž zobrala so sebou na púť do Lurd a keď sa tam vtedy dozvedela, že svätá Bernadettka bola pastierka, totálne jej to stúplo do plyšovej hlavy. Aj po toľkých rokoch je ešte stále namyslená, takže tie štipce sú názorným zobrazením toho, že aj ovca môže vystrkovať rožky ako koza.
Zároveň mi to ešte pripomenulo vysnívanú predstavu školníka Filcha o trestoch pre žiakov na Rokforte (kto si tú scénu pamätá, ruku/labku/kopýtko/uško hore!). :P


Žiadny filter - táto jabloň má vážne takúto purpurovú farbu. Je to nejaký typ, ktorej odroda jabĺk je aj vnútri tmavočervená (hoci to skôr vyzerá tak, akoby na nej rástla cvikla). Pff, kam sa hrabe macocha Snehulienky so svojimi čarami a jablkami plných konzervačných látok s umelými farbivami. Snehulienka je najkrajšia na celom svete a príroda zas najmocnejšia čarodejnica, takže má smolu - nič jej nevychádza. :P


Prvá fotka: hračka, ktorú odo mňa dostal na Deň detí. 
Druhá fotka: tá istá hračka, s ktorou sa hral dokopy asi päť minút a teda zažila len svojich päť minút slávy (tak díky no, zrejme je jeden z mála, kto by sa ako darčeku naozaj viac potešil nejakej ponožke, ktorú by si ešte k tomu mohol sám ukradnúť nám). Napriek tomu, že o novú hračku prejavil minimálny záujem (a ešte sa ma drzo opýtal, či od nej stále nemám bloček, nevďačník jeden -_-), môžete si tam všimnúť ohrdnutú zelenú žirafu Helenu (Helena is back!), ktorá svojím postojom veľmi jasne a jednoznačne dáva najavo urazenosť voči novej hračkovej sokyni. N
eviem, do akej miery je zelená od závisti, keďže zelená je jej prirodzená farba (hoci sa to nezdá).
Tretia fotka: áno, je to presne tak, ako to vyzerá. Už bez hračky, ktorá je definitívne odpísaná niekde v kúte. Ešteže je to srdce bavlnené, pretože inak by ho tento nešťastný a krutý osud určite zlomil (ale na druhej strane - teraz ho môže roztrhať na kusy...).
Oproti je ešte trochu vidieť moje pôsobisko, kde pôsobivo trávim celý deň a noc - stôl s dýchacím prístrojom a stojan na počítač. Od obidvoch závisí môj život - od jedného fyzicky a od druhého zas psychicky. :P

Úsporný režim. (◠)

Sú návody, čo (ne)robiť, keď nájdete nejaké vtáčatko vypadnuté z hniezda. Ale aké sú inštrukcie v prípade, keď som na chodníku pri našom dome našla hviezdy, ktoré spadli z neba? (◠)
 Šup s nimi na oblohu a poslať ich späť do vesmíru. :P 


Prinášam vám jednu exkluzívnu ukážku z nášho photoshootu pre časopis... DOGUE. :P
(Ja viem, až taká exkluzívna nie je, keďže ju mám už dlhšie v bočnom paneli blogu.)

Takto vyzerá moje čítanie - Kindle aplikácia na počítači, v ktorom mám všetko nastavené na tmavý režim. Kedysi by takéto „čierne“ (temné, muhehéé) čítanie z obrazovky monitora bolo pre mňa absurdné a nepredstaviteľné. Ale keď musíš, tak musíš :P - človek si zvykne na všetko. Som s tým spokojná, vyhovuje mi to (aj keď moje oči si o tom pravdepodobne myslia svoje O.o ale ich pohľad na vec ma nezaujíma :D no, aspoň zatiaľ nie... :P) a hlavne som vďačná za to, že proste stále môžem čítať. Samotné čítanie a príbehy sú pre mňa dôležitejšie než ich spôsob alebo forma, na ktorých mi už nezáleží.
Horný screenshot zobrazuje moju poličku kníh, ktoré som doteraz prečítala v roku 2021 a na dolnom je triler Prohřešek, ktorý mám práve rozčítaný :)

Podobne vypadá aj moje počúvanie audiokníh. Konečne sa mi podarilo nájsť audioknižnú aplikáciu pre počítač, pretože všetci vývojári vždy myslia iba na systémy Android a Apple. -_- Z tých pár Windowsáckych som vyskúšala všetky, ale ako jediná sa mi najlepšie osvedčila táto aplikácia Audiobooked. Jediné, čo jej môžem vytknúť, je cover obrázok audioknihy, ktorý sa z nepochopiteľného dôvodu stále zobrazuje v zlej kvalite aj napriek tomu, že som audioknihe nastavila obálku vo vysokom rozlíšení. Toto ma dosť štve, ale inak aplikácia funguje skvele.
Na prvej snímke je audiokniha, ktorú som už medzitým dopočúvala a na druhej je moja knižnica s audioknihami, ktoré som si zatiaľ vypočula v tomto roku. Aktuálne som sa pustila do prvej časti Na smrť a z týchto v zozname vám všetkými desiatimi + dvomi ušami odporúčam audioknihy Smrtka, Dívka ve vlaku a Pýcha a predsudok.
 


Niečo ako čitateľský denník, ktorý si vediem v poznámkovom bloku OneNote (spolu s OpenOffice je to asi jediná aplikácia, ktorú mám vo svetlom režime, pretože pri písaní mi to je takto príjemnejšie). Ukázala som vám však len úvodnú časť stránky so základným infom o knihe, pretože pod ním sa nachádzajú moje postrehy, myšlienky a názory počas čítania, v ktorých bezostyšne píšem čo mi hrdlo ráči aj spoilery. :P
Jasné, elektronicky neznie veľmi osobne, ale aj takto si môžem rovnako vrúcne vylievať svoje nadšenie (alebo naštvanie) - proste všetky aktuálne pocity a celkové dojmy, ktoré pri čítaní danej knihy prežívam. A má to aj výhodu - namiesto nálepiek a washi pások, ktoré by som používala v prípade papierodenníka, môžem používať neobmedzený počet emotikonov, ktoré sú akoby takou ich virtuálnou náhradou. :)
Btw. povedala som už ako túto sériu neskutočne zbožňujem? 

Tieto dva wallpapery mi počas uplynulých mesiacov skrášľovali moju pracovnú plochu. Väčšinou si dávam nejaké herné pozadie a aj tieto obidva pochádzajú práve z hier. Hore je záber knižnice Lary Croft z jej sídla Croft Manor (ak sa nemýlim, tak je to konkrétne z časti Tomb Raider: Underworld). Má krásnu atmosféru a som z neho úplne nadšená, pretože je spojením mojich najdrahších srdcoviek - Tomb Raidera & kníh. 
Dole je ďalšia úžasná herná hrdinka Aloy z hry Horizon Zero Dawn, čo bol môj nový hráčsky objav. Táto mega hra sa okamžite zaradila medzi moje najobľúbenejšie a Aly... ehm, teda myslím Aloy zas ku Lare do mojej TOP 5 hlavných herných hrdiniek (zvyšné tri kočky sú Amicia de Rune, Kate Walker a Jodie Holmes :).
V ľavej lište mám rovno pripnuté programy, ktoré používam a potrebujem počas každého dňa - môžete si tam všimnúť už spomínané Kindle, Audiobooked či OneNote, ale veľmi dôležitý je pre mňa tiež ešte napríklad ten biely štvorček, čo je aplikácia prevodu textu na reč, pomocou ktorej „rozprávam“. No a z lišty napravo si očami vyberám typ kliknutia kurzorom (ľavý, pravý, dvojklik, scrollovanie atď.). Stačilo pár dní a toto očné ovládanie počítača sa pre mňa stalo úplne automatické - a celé je to proste fantastické. :)
Inak, tá ikonka počítača s polmesiacom a'la Shadow of the Tomb Raider je wow!
 
()


Mala som veľkú radosť, že som spoznala skvelý príbeh z prostredia nezvyčajne poňatej budúcnosti s nádhernou grafikou a soundtrackom hry Horizon Zero Dawn (uff, kebyže za mňa nedýchal prístroj, tak by mi pri týchto mojich ospevných výlevoch pravdepodobne normálne došiel dych). Takisto ma začiatkom júna veľmi potešil trailer s ohlásením nového rozšírenia The Sims 4: Život na venkově, ktoré už aj stihlo vyjsť a už som ho aj ja stihla začať hrať - na letné obdobie je to úplne parádne. 
Ale že totálne brutálne najviac ma potešil trailer a ohlásenie Requiemu hry A Plague Tale (Innocence)! Síce na konci prvej časti bolo naznačené niečo, čo dalo predpoklad na to, že niekedy bude ešte nejaké pokračovanie, ale aj tak som z tej správy od nadšenia skoro odpadla. Ku dokonalému geekovskému šťastiu mi už len chýba návrat na scénu môjho najobľúbenejšieho streamera Quicka, od ktorého som pozerala Let's Play práve na prvý diel.
Na obrázku vyššie môžete vidieť hlavné postavy: už spomínaná Amicia de Rune & jej mladší bráško... Hugo de Rune. :P Moje zlatíčka, milujem to a neviem sa dočkať.
 
Do svojej  TS4  hry som si doplnila veľa stiahnutého obsahu v podobe nových vlasov, make-upu atď. (jeden z mojich TOP CC/Custom Content tvorcov je RemusSirion), pretože v The Sims 4 sa zo všetkého asi najradšej venujem práve tvorbe „siminiek“. Tu sú ukážky tých, ktoré som vytvorila v posledných týždňoch - tak dúfam, že sa vám aspoň niektorá bude páčiť (ak áno, tak ktorá najviac? :)

To najlepšie, čo som v mesiacoch máj & jún videla boli filmy: Utøya, 22. júla (desivý pohľad na ten nórsky masaker v tzv. reálnom čase - to znamená na jediný záber kamery bez strihu a hudby), Králiček Jojo (Scarlett Johansson je jedna z mojich naj herečiek a film má jednu z najdokonalejších posledných scén), Zámek v oblacích (stačia dve slová: Ghibli Studio), Voyagers: Vesmírna misia (nový prírastok do mojich najobľúbenejších sci-fi filmov) a Acı Tatlı Ekşi (turecký film, ktorý som za jeden víkend pozerala dvakrát - obidva razy od pol štvrtej ráno). Okrem toho som si ešte dala re-watching filmov Lurdy, Svätá Rita a Truman Show, čo už samo osebe hovorí niečo o tom, ako veľmi mám tieto filmy rada. Takisto sa mi kupodivu dosť veľmi páčil trojdielny miniseriál Miniaturista - oproti knihe, ktorú považujem za jednu z najhorších, aké som kedy čítala (recenzia), bolo jej seriálové spracovanie naopak výborné.

Keď už som pri tých knižných predlohách, tak tie majú tiež filmy Králiček Jojo = Nebe v kleci a Zámek v oblacích = Howlův putující zámek (a po rokoch som zistila, že ešte aj jeden z mojich TOP filmov Dokonalý trik = Nežádoucí efekt). Keďže dokonca všetky vyšli v českom preklade, tak ma už čakajú v mojej Kindle poličke a ja sa už veľmi teším, až spoznám originálne verzie ich príbehov.

Na začiatku júna sa u nás ešte začal vysielať nový turecký seriál Meryem, na ktorý som sa okamžite namotala (najmä na hlavnú dvojicu, ktorí sú spolu neskutočne pekní - no ale teda, aby som bola celkom presná, obzvlášť pekný je Furkan Andiç :P
). Som na nich doslova závislá, pretože na YouTube už mám približne milión krát dopredu napozerané takmer všetky ich spoločné scény (som na tom tak zle, že ešte si ich aj z každého dielu vystrihujem, aby som o nich dvoch potom mohla vytvárať vlastné videá). Ide ma poraziť, že v TV vychádza iba po jednej časti denne a že je to asi jediný turecký seriál, ktorý ich spoločnosť nedala na YouTube kompletne celý. Tiež ma mega prekvapil a zároveň potešil fakt, že sa jedná o remake pôvodnej kórejskej verzie seriálu Bimil, ktorý si určite pozriem len čo skončí Meryem. Kórejské a turecké seriály sú moje najobľúbenejšie (platí to aj pre ich soundtracky, ktoré na Spotify počúvam stále dookola). 

 Meryem & Savaş 

Vrámci témy tureckých seriálov vám sem ešte dám zoznam mojich najobľúbenejších z tých, ktoré sa u nás na Slovensku vysielali v televízii (Meryem sa ešte len začal, ale už teraz patrí medzi moje TOPky) + najnovšie sa k nim zaradil aj ten turecký film (anglický názov je Hot Sweet Sour - trailer), ktorý som si totálne zamilovala. 
Ale keby som mala vybrať svoje naj naj naj len 3 seriály, tak potom by to boli asi (v slovenčine): Neželaná nevesta, Ezel a Láska na druhý pokus. :)

Na záver ešte raz
 Duygu & Murat 

Özge Özpirinçci & Bugra Gülsoya mám celkovo najradšej čo sa týka kategórií turecká herečka a turecký herec. Pred týmto filmom si už spolu zahrali ústredný pár aj v seriáli, ktorý som spomenula vyššie - Láska na druhý pokus (Aşk Yeniden). To je tá najlepšia vec ever, ktorá sa môže stať, pokiaľ máte obľúbenú nejakú hereckú dvojicu. (◠)
Nečudo teda, že keď som objavila ich ďalší spoločný projekt, hneď som ho išla pozerať bez ohľadu na to, že práve boli tri hodiny v noci. :P
❤ ❤ 






No a TERAZ mi NEHOVORTE, že som vám to NEHOVORILA. :D
I keď... vy si ani to moje varovanie zo začiatku článku zrejme už nepamätáte... :P

2 komentáre:

  1. Ľúbim tvoje články najviac na svete! 😍 Vždy sa pri nich usmievam, a to počas celého čítania - už ti niekto povedal, že si neskutočne vtipná osôbka? Lebo ty ňou vážne si, jój, zbožňujem ťa...si originálna a máš úžasný zmysel pre humor. 😁
    •••
    Knihu Na dvore z tŕňov a ruží som čítala a nepáčila sa mi ani trocha, nič pre mňa. 😄
    Zo Siminiek sa mi páčia všetky, ale najviac posledná v prvom rade a potom tretia v druhom rade. 😊
    Júj, Králiček Jojo, toho milujem, neskutočne! ❤ A Zámek v oblacích to je láska, to inak ani nejde❤. Mňa za tieto dva mesiace nadchla Cruella od Disney - nečakala som taký originálny, vtipný a výborný filmový počin, nadchlo ma to. Rada spomínam aj na film Rozhnevaný muž, ktorý natočil Guy Ritchie - ách, to bolo niečo neuveriteľne dobré!!!
    •••
    Všetky fotky sú krásne, ty si krásna a aj Hugo...a článok bol skvelý! 💕
    Maj sa krásne a teším sa na tvoje nové výtvory! 😻

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Monyyy, to mi nehovor takéto milé veci, lebo sa pri nich usmievam aj ja. A keď sa ja usmievam, tak sa ksichtím. A keď sa ksichtím, tak žmúrim oči. A keď žmúrim oči, tak nimi len sotva môžem písať! :D Ale hrozne moc Ti ďakujem za tieto krásne slová, joooj ty si také láskavé slniečko proste. ☀❤ Ďakujem, že svietiš aj v mojom živote. ❤ :)

      A že či som vtipná... Ak je šibnutá synonymom slova vtipná (a ja pevne verím, že je! :D), tak potom áno - myslím, že som to už počula. :D Ale nie, som naozaj veľmi rada, že takto na Teba pôsobí môj prejav, pretože ja mám skôr pocit, že väčšinu času na blogu len trapoším. :D

      Ani mne Dvory absolútne nesadli a veru, o nič si neprišla - s každým ďalším dielom to bolo len horšie (hrúúza :D). Ja som sériu dočítala asi iba kvôli tomu, že to bolo vrámci čitateľského klubu. Ale na druhej strane som rada, že som vďaka prečítaniu Dvorov objavila ten cosplay team. :)

      Ja som najprv bola voči Jojovi skeptická, pretože nemám rada čierny humor či satiru na takéto skutočné tragické udalosti, ale napokon si ma ten film veľmi získal. Vlastne to ani nebola paródia, lebo to malo silu a hĺbku. A proste tá posledná scéna, wáá. ❤❤❤ Dokonalá. Už som veľmi zvedavá na knižnú predlohu. :)
      Celé Ghibli Studio je láska, ale Cesta do fantázie a Zámek v oblacích sú topky. ❤❤

      Mony, píšem si Rozhnevaného muža do zoznamu, aby som Ťa nerozhnevala :D ale to si vôbec neviem ani predstaviť, že Rozhnevaná Mony. :D Počkať, vlastne viem... stačí si spomenúť na Tvoju recenziu Selekcie. :D :D A na Cruellu sa už chystám, pretože mám veľmi rada Emmu Stone :) (La La Land ❤).

      A ďakujem aj za výber Miss Siminiek. :D :) ❤ ✿

      Ešte raz Ti zo srdca ďakujem, drahá Mony, za komentár, ktorým si ma nesmierne potešila. ❤ :)
      Ale akože, tie Tvoje posledné slová na konci... Mony, to ti je normálne hotový záverečný plot twist, cliffhanger či jak sa hovorí takému zvratu. :D Ešte nám s Hugom stúpne do hlavy sláva a dopadneme ako tá ovca. :D

      Odstrániť
Zo srdca ďakujem, že ste sa rozhodli podeliť o svoj názor.
Vážim si to a veľmi sa z toho teším... :)




Autumn Leaf