Ostrov stratených príbehov: RECENZIA | Sněhová sestřička (Maja Lunde)

18. februára 2022

RECENZIA | Sněhová sestřička (Maja Lunde)




S príchodom Vianoc sa zovšadiaľ začne pripomínať a klásť dôraz, že je to sviatočný čas, ktorý máme prežiť spoločne s celou rodinou. Vianoce ako vzácne chvíle strávené s našimi najbližšími - s ľuďmi, ktorých milujeme. Príležitosť utužiť teplo a vrúcnosť vzájomných vzťahov - v miestnosti vyzdobenej svetlami vianočného stromčeka tróniaceho pri okne, za ktorým vonku naopak panuje tuhá zima. A, grinchovsky drsne povedané, ďalšie bla bla bla reklamy na dokonalú rodinnú idylku. Ibaže... čo ak studený chlad z vonkajšieho sveta prenikol aj dnu, lebo pred „tým“ oknom nestojí žiadny hrejivý stromček? Čo ak sa tma noci zliala dokopy s temnotou v dome kvôli tomu, že ho počas celého decembra nerozžiaril plamienok ani jednej sviečky na adventnom venci? Čo ak sa v príbytku rodiny usadil taký pálčivý mráz, že jej členom z neho až tečú slzy, pretože pri štedrovečernom stole vzniklo prázdne miesto, na ktoré sa už nemá kto posadiť?

Julián je ešte len mladý chlapec a tieto otázky už pozná veľmi dobre - kiežby tak poznal aj odpovede na ne. Avšak zdá sa, že vek s ich pochopením nemá nič spoločné - Juliánovi rodičia sú totiž očividne dospelí a sami s tým majú veľký problém. No možno predsa sú v porozumení náročným otázkam života a smrti na tom deti oveľa lepšie, než ich staršie verzie.

Blížia sa prvé Vianoce bez Juliánovej staršej sestry Juni a on vie, že bez jej prítomnosti už nijaké Vianoce nebudú také, aké boli predtým. Napriek tomu neprestal túžiť po tom, aby aspoň nejaké Vianoce vôbec boli. Lenže Juni nebola iba jeho súrodenec, ale bola aj dcérou svojich rodičov, ktorí sa nedokážu vyrovnať s jej smrťou. Cítia toľkú bolesť zo straty, až sa začali vyhýbať i spomienke na samotnú Juni. Cez závej žiaľu si sotva uvedomujú plynutie času alebo skutočnosť, že životy všetkých - vrátane ich ďalších dvoch malých detí - pokračujú ďalej.

Z toho vyplýva, že rodičia Juliána samozrejme ani len nepomyslia na akési vianočné prípravy. Jedenásťročný chlapec sa im snaží pomôcť prekonať smútok, no zatiaľ čo na adventných kalendároch jeho rovesníkov rýchlo pribúdajú otvorené okienka, dvere srdca jeho mamy a otca stále ostávajú zatvorené a u nich doma sa neschyľuje k žiadnej zmene. Vytvoriť Vianoce je pre Juliána ťažká úloha, ale vyzerá to tak, že sa ju už nebude musieť pokúsiť zvládnuť sám. Keď jedného dňa stretne Hedviku - alebo ju skôr načape, ako ho velice nenápadne sleduje cez okno plavárne s pehavým noštekom pricapeným na skle -, táto utáraná dievčinka v červenom kabátiku mu svojimi rovnako žiarivo červenými vlasmi a širokým úsmevom plným nadšenia vleje svetlo nádeje do pochmúrne bezfarebných dní. Ich priateľstvo je ako Juliánov predvianočný (a poriadne zhovorčivý) darček, ale čím viac novú kamarátku spoznáva, tým je bližšie k zisteniu, že aj taká veselá kôpka Hedvika si na pleciach pod ryšavými kučerami nosí vlastné bremeno tajomstva.


Severská spisovateľka Maja Lunde pochádzajúca z Nórska je dobre známa aj v našich československých končinách. V českom a slovenskom preklade jej vyšlo už niekoľko kníh rôznych žánrov. Platí to aj pre zimno-vianočné dielo Sněhová sestřička, ktoré nájdete v slovenčine aj v češtine ako knihu, ktorú navyše prekrásne ilustrovala Lisa Aisato. Existuje však ešte tretí spôsob, ako môžete objaviť tento snežný príbeh a ním je jeho česká audioknižná podoba. Ja milujem audioknihy, takže som neváhala a na prečítanie Sněhovej sestřičky som si zvolila práve túto formu. Vypočula som si ju na začiatku januára a ešte som to stihla pri našom vianočnom stromčeku. Až teraz som sa rozhodla napísať aj recenziu, čo ale s odstupom toľkého času už býva oveľa náročnejšie. Vychádzam teda nielen zo spomienok a dojmov, ktoré príbeh vo mne zanechal ako odtlačky stôp v snehu, ale hlavne z mojich knihomoľských poznámok, ktoré sa po dopočúvaní vyvalili z môjho srdca ako hotová lavína.

(Audio)kniha Sněhová sestřička ma totiž svojou silou totálne emočne zguľovala. Kebyže som ju nečítala ušami, tak vôbec neviem, ako by som v prípade knižky bola schopná s očami napuchnutými od plaču dočítať posledné kapitoly. Že plaču, pff. Ja som fakt normálne revala a celá moja hlava určite očervenela ako tá knižná obálka. Našťastie bola vtedy neskorá noc a nikomu som nemusela vysvetľovať, prečo vyzerám ako usmoklená paradajka tesne pred zjedením - zombie dozvuky krvou podliatych očí som mohla zvaliť na neustále hľadenie do počítača (mám to všetko dobre premyslené, muhehéé). Hoci už dávno predtým sa mi počas počúvania v duši usadilo neblahé tušenie, že tu - hlboko pod zľadovateným povrchom - niečo tak celkom nehrá. Nakoniec sa ukázalo, že išlo o ešte väčšiu hĺbku, než som si najprv chcela priznať a neskôr prijať. Príbeh obsahuje jemný poprašok mystéria a ten mi svojou pointou pripomenul jednu z mojich najobľúbenejších a najmilovanejších kníh, ktorá ma taktiež zasiahla rovnako bolestne a z ktorej sa aj po niekoľkých rokoch stále spamätávam (jej názov vám tu však pochopiteľne nemôžem prezradiť).

Kniha - respektíve Hedvika - sa venuje aj korčuľovaniu na ľade, na ktoré sa ja zbožňujem pozerať



Príbeh je rozdelený na 24 kapitol, ale prekvapilo ma, že vlastne neprebieha presne počas 24 dní pred Vianocami, ako to býva zvykom pri knihách s adventným systémom rozloženia deja. Zasadený do obdobia zimy (Julián aj v decembri trénoval plávanie v plavárenskom bazéne a z toho mi bolo ŕ zimáá) sa nesie vo vianočnej atmosfére a vďaka postave Hedviky so všetkým, čo k Vianociam patrí. Celý príbeh má ale taký komornejší tón vzhľadom na vážnu tému. Ja inak nemusím typicky vianočné knihy, pretože namiesto toho, aby som si pri nich mala oddýchnuť, ma tými klišé prehnane cukrovými prvkami skôr priotrávia. Keď už vianočnú knižku, tak si radšej prečítam nejakú takúto - podanú zvláštnym, aj keď možno trocha ponurým spôsobom. Povedala by som, že čo sa týka voľby čítania, skôr by som si vybrala trpkú melanchóliu, než sladký sentiment (viď skeptický bla bla bla úvod recenzie :D).

Spomínaná téma, na ktorú sa Sněhová sestřička zameriava - smrť blízkeho človeka, v tomto spracovaní konkrétne súrodenca - sa ma dotýka aj z osobných dôvodov. Možno i preto som na príbeh reagovala extra citlivo. Bol pre mňa tak silný, že som sa po ňom cítila úplne krehko - asi ako roztápajúci sa snehuliak. Stotožňujem sa s jedným z posolstiev, na ktoré odkazuje a to to, že spomínanie s láskou a pokojom je oslobodzujúce - prináša mier a pocit voľnosti pre duše na obidvoch stranách foriem života. Hlavní hrdinovia knižky sú v detskom veku a aj spadá do kategórie pre deti, no zhodujem sa s názormi ostatných čitateľov, že to určenie nie je práve najšťastnejšie a ani si nie som celkom istá, nakoľko je vhodné. Určite sú tam veľmi pekné, milé, láskavé a úsmevné chvíle priateľstva medzi Juliánom a Hedvikou, ale podstata kľúčových udalostí bola po psychickej stránke naozaj veľmi ťažká na vstrebanie aj pre mňa, čo som už dospelé decko.



Hneď som si potom aj pozrela tie nádherné ilustrácie - teda aspoň všetky, ktoré sa mi podarilo nájsť odfotené na internete - a tak si viem predstaviť, že knižné vydanie musí byť na pohľad úchvatný poklad. Ale nezaostáva za ním ani audioknižná podoba, ktorá ho obohatila zas o niečo iné a dodala mu svoje osobité čaro. Hlas rozprávača Matyáša Valentu bol úžasne príjemne chlapčenský a jednotlivé kapitoly oddeľovali atmosférické melódie, ktoré sa striedali podľa toho, v akej nálade sa skončila daná časť.

Tým, že som nemala možnosť sa s každou ďalšou stranou nechávať unášať ilustráciami, mohla som tak pri počúvaní audioknihy plne upriamiť svoju pozornosť čisto na text. Pohltená len samotnými slovami som mohla sústredene vnímať, že Sněhová sestřička je (konečne) kniha, ktorá je nielen pôsobivo ilustrovaná, ale aj plnohodnotne napísaná. Mám totiž pocit, že v poslednej dobe čoraz viac vychádzajú knihy, v ktorých nie sú na okrasu „obrázky“, ale nejakých tých pár riadkov textu - len tak doplnených, „aby sa nepovedalo“. Sněhová sestřička však nestavia všetko na vizuálnu stránku - tá iba sprevádza obsah, ktorý je zmysluplný a obstojí sám osebe. Obsah s charakterom, významom, hodnotou a myšlienkou. Nie jednou.

4 komentáre:

  1. Jedna z mojich srdcoviek! 😍 Krásna recenzia, Aly 💗.
    Táto kniha je skutočne prekrásna, a to nielen zásluhou ilustrácií; presne ako si aj ty napísala - text je rovnako nádherný a hodnotný❤❤❤. Tiež som si myslela, že táto kniha bude pre deti ťažkým čítaním, ale keď si vezmeš, mnoho detí prišlo o niekoho blízkeho (je mi nesmierne ľúto, že aj ty si si prešla touto stratou, a to nejednou ☹) a táto kniha im môže dodať nádej v krajší zajtrašok 😊. Dúfam, že bude audiokniha aj na Strážkyňu slnka, tá sa mi páčila o čosi viac...možno aj tým, že je to o jari, ktorú tak milujem♥♥♥.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mony, ďakujem za krásny a citlivý komentár, veľmi si vážim tvoje slová. ❤ A som rada, že som si mohla prečítať/vypočuť tvoju srdcovku. ❤ Mimochodom - vieš ktorú som myslela tú druhú knihu? :) Tebe to môžem povedať, pretože máš obe prečítané (Sněhovú sestřičku aj nemenovanú), takže to pre teba už nebude ani v jednom prípade spoiler. :) Ale ak si si ich ešte nespojila, tak ti dám indíciu - keď poviem, že tú knihu absolútne milujem, tak fakt neklamem. Možno... 3;)

      Áno, príbeh Sněhovej sestřičky asi aj má byť trochu akoby „terapeutický“ - tá časť deja okolo vyrovnávania sa so smrťou Juni tak môže fungovať, pretože udalosti okolo nej sú jasné od samého začiatku príbehu. No druhá dejová linka na mňa skôr pôsobila ako terapia šokom. x_x Teda, aspoň mňa to proste úplne rozsekalo. :D :/

      Aj ja veľmi, veľmi dúfam, že i zo Strážkyne slnka bude audio - zatiaľ je to však v nedohľadne, keďže v češtine ešte nevyšla ani ako kniha. :/ Musím napísať do Hostu a pripomenúť im, že tohtoročná jar sa už blíži... :D ☀ ✿

      Odstrániť
    2. Terapia šokom - to máš pravdu, len ja som to akosi čakala, takže ma to ani tak neprekvapilo...a to ja fakt neviem predvídať deje kníh :D.
      Och, kiežby Strážkyňa slnka skutočne vyšla, to by bolo úúúžasné, tak by som ti priala, aby si mohla spoznať aj tento príbeh♥♥♥.
      Takže tú "nemenovanú" knihu poznám aj ja? O.o No, asi potrebujem viac nápovedí, lebo ja nevieeeem :D...

      Odstrániť
    3. Však samozrejme, aj mne to bolo jasné takmer hneď :D preto v recenzii píšem, že „...než som si najprv chcela priznať a neskôr prijať.“ Niežeby som ich podceňovala, no detský čitateľ na to nemusí prísť vopred a môže to tak byť pre neho nepríjemné prekvapenie. Okrem toho, vychádzam aj z recenzie jednej čitateľky na Databáze knih, v ktorej píše, že jej sedemročný syn to nezvládal a knižku odmietol počúvať. :/ Rozmýšľam, čo som v siedmych čítala ja... myslím, že Smelý Zajko. :D

      Je zvláštne, že obidve tieto Lunde-ovky ešte nevyšli ani v angličtine. O.o Strážkyňa slnka ako e-kniha síce vyšla v nemčine, ale ehm... to je pre mňa náájn. :D

      Veru, poznáš - písala si na ňu aj recenziu :D (ale ja nie). Dobre, Mony, mala by som ešte zopár záludných indícií, ale už ťa nebudem trápiť :D keď ti konečne pošlem môj názor na Rookie Historian (a poviem ti aj o Flower of Evil, pretože to bolo perfektné ❤), tak ti do správy napíšem rovno názov tej knihy. :)

      Odstrániť
Ďakujem za komentár, vážim si ho a veľmi sa z neho teším. :)